sobota 12. januára 2013

Najdlhší beh od septembrového polmaratónu

Áno, od septembra som neubehla viac než 10km v jeden deň. Dnes som mala podľa My Asics ubehnúť 12 kilometrov. Keďže som spala až do deviatej a k raňajkám som sa dostala až pred jedenástou (upratovanie a tak), vybehla som až okolo jednej. Dvanásť kilometrov, to je dvakrát prebehnúť celú Divokú Šárku. Premýšľala som, či si mám vziať nesmeky, nevedela som, či bude cesta udržiavaná. Nechala som ich nakoniec doma a urobila som dobre. Dve tretiny cesty boli O.K. a zbytok som po tom ľade nejako prebehla bez úrazu. Snažila som sa držať medzi 7:00-7:35min/km, ako mi radil tréningový plán, ale na screene môžete vidieť, že druhú polovicu behu som mierne zrýchlila. Písali comfortable a ja som sa komfortne cítila.
Divoká Šárka bola plná výletníkov a miestami ma pekne vytáčali. Sú na cyklostezke a oni idú s kočiarom, děckom, štyria vedľa seba, takže obsadia celú cestu. Ja som iba bežec a nehýbem sa tak rýchlo, ale oni si neuvedomujú, že ich môže zostreliť nejaký cyklista? No dosť rozčuľovania sa. Cestou na mňa zaútočil aj malý jorkšír. :D Asi sa ma zľakol, našťastie nepohrýzol.
Celú dobu svietilo slniečko, hovorila som si, že by mi celkom bodli slnečné okuliare. :)


Beh som teda zvládla, po behu som sa naložila do horúcej vane a poriadne zregenerovala. Teraz podvečer sme s O. chceli ísť otestovať novootvorenú cukráreň a oni ju majú iba do 15:30! FŇUK! Tak sme sa aspoň zastavili v obchode pre nejakú zeleninu a ovocie a pre pečivo na zajtra. Budem pomáhať na florbalovom turnaji a musím si urobiť nejakú svačinku.

A aj keď nemôžem voliť, pretože nie som občanom ČR, som rada, že KAREL postúpil! Dúfam, že druhé kolo vyhrá! Karle do toho! :)

Bežkyňa

5 komentárov:

  1. To mi připomíná, že jsem jednou byla taky běhat a na cyklostezce, která byla obehnaná z jedné strany skálou a druhou docela slušným sešupem k řece, šly vedle sebe taky 3 mamky s kočárky a i já měla co dělat, abych se vyhla a nespadla! Nesnáším ty bezohledné lidi. Ale když něco řekneš, tak nadávají..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja som vždy spoliehala, že počujú dupot a keď nezabralo toto, tak som kričala: "S dovolením!"
      Ešte som skoro zostrelila jedno decko, čo som naproti nemu bežala a ono sa pred seba nedívalo, nevidelo ma, ja som ho chcela obehnúť a ono zrazu zmenilo smer. Našťastie som ho zachytila rukou, inak by som si to ešte od rodičov schytala.

      Odstrániť
  2. yorširáci zvyknú byť taký agresívny :D hehe, také malé a také drzé :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nemusíš být ani běžec, aby tě maminky s dětmi na cestě rozčilovaly :) Já jako pejskař, musím často chodit skoro příkopem... bonusem jsou cizí natahující ruce k našim chlupáčům :/

    Teda ty jedeš s tím během. Vždycky, když tě čtu, tak si nadávám, že bych měla taky a když se rozhoupu, tak mě začne bolet koleno. Nevím jestli to není psychika, jak bojuju s leností :D

    Jooo, Karel!!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Koukám, že Ti psi jsou nevychovaní všude :)..12 km je safra dost!

    OdpovedaťOdstrániť

Každý váš komentár ma poteší. :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...