Keďže nedobrovolne trávim svoj čas na cudzineckej polícii, využijem ho k písaniu. Je tu totiž mraky ľudí a ja si musím vybaviť prehodný pobyt cudzinca aby som si mohla konečne urobiť ten vodičák.. Ale podľa papierika tu budem čakať už asi iba hodinu.
Môj včerajší výsledok ste videli. Som moc spokojná! Nikdy som túto vzdialenosť neubehla a na štart som šla s plánom 2:30.
Deň pred závodom som šla spať už okolo deviatej večer. Pred odletom z Nice som totiž spala iba 4 hodiny a potrebovala som sa na nedeľu poriadne vyspať. Kamarát ma vyzdvihol ráno pre ôsmou na kulaťáku a zastavili sme sa ešte pre Adélu na Proseku. Videli sme sa prvý krát a je to moc fajn baba. :) Športovkyňa a behá pekne rýchlo, akurát tento rok lieči zranenie a netrénuje.
Cestou sme zažili menšie vzrúšo. Dochádzal nám benzín a stále žiadna pumpa v okolí. Nakoniec sme na nejakú natrafili a mohli sme pokračovať. V Ústí už boli oficiálne parkovania úplne plné a policajti nás poslali parkovať k makru. Pekná štreka.. Našťastie sa nám podarilo nájsť miestečko na nejakej úzkej cestičke v tráve. Musela som sa rýchlo prezliecť do športového, nebolo zbytí a prezliekala som sa len za dverami auta úplne celá. :D Navliekla dom sa do dlhých vecí, bolo celkom chladno. A tradá na námestie pre čísla. Nestratili sme sa a výdaj čísiel sme našli. Bola tam fronta až von, ale ubiehalo to prekvapivo rýchlo. Mala som číslo F748 a všetci účastníci dostali aj batoh. Mohli sme si vybrať farbu a keďže nemali zelený, mám doma ružový. Som predsa holka! :)
 |
| Ešte plní síl pred behom |
Včera som nakoniec mala tak nabitý deň, že som nestihla dopísať - takže ďalej..
Adéla nám vybavila, že si môžeme odložiť veci do tlačovky, nemuseli sme použiť úschovňu. V tlačovke som sa nakoniec zase prezliekla, pretože začalo byť teplo. Nechala som si triko s krátkym rukávom a pod ním tielko (toho som nakoniec trochu ľutovala) a trojštvrťové legíny s kompresnými podkolienkami.
O pol jedenástej začínala v neďalekom kostole omša a chcela som sa na ňu aspoň na chvíľu zastaviť. Mala som pocit, že mi to pomôže. Zdržali sme sa asi iba 10 minút a potom sme sa šli vyklusať a trošku popreťahovať. Pri návrate smerom k štartu sme stretli partu vodičov. Medzi nimi aj Miloša Škorpila, už chápem, prečo sú z neho všetci tak hotoví. Je proste super a úplne ma nadchlo, že robí vodiča na 2:30, takže s ním pobežím celý beh. :) Verím, že aj vďaka nemu som to celé zvládla. Už sa blížil čas štartu takže sme sa pomaly presunuli, museli sme sa rozdeliť a ja som šla do svojej skupiny D. Držala som sa Miloša, aby sa mi nestratil. Nervy pracovali a bolo mi pekne zle, hlavne som stále trochu cítila zapálenú okosticu a mala som strašný strach aby sa to nezhoršilo. Stále som absolútne netušila do čoho idem. Bála som sa ako čert svätenej vody. Neďaleko dráhy bolo ešte bistro s WC, tak som si radšej naposledy odskočila. Mala som aj smäd, neodhadla som pitný režim. Štart sa neodkladne blížil a už som si nastavila sporttester a Nike+.
No a potom to zrazu vypuklo. Rozbehli sme sa. Úplne pohodovým tempom, žiadny stres. Hneď po 1,5km bola nachystaná občerstvovačka pre druhé kolo, tým istým miestom sa bežal aj 11-ty kilometer, a chcem sa ospravedlniť slečnám, ktoré to tam organizovali, že som im uchmatla pohár vody, ale fakt som sa musela napiť. :) Tretí a štvrtý kilometer viedol cez Ústeckú chemičku. Do nej sa bežalo miernym kopčekom a po areále to šlo zase trošku dole. Ani neviem ako a mali sme za sebou prvých 5km. Tesne pred piatym kilometrom bola prvá občerstvovačka. Mali sme nabehnutý dobrý čas a mohli sme spomaliť a v kľude sa napiť, vzala som si aj banán, mala som strach aby mi nedošiel cukor. Rozdávala aj špongie nasiaknuté vodou, schladili sme si hlavne krk. Ďalej sa bežalo cez rieku na opačnú stranu mesta. Tam nás medzi siedmym a ôsmym kilometrom predbiehal prvý bežec Henry Kiplagat, ktorý už dobiehal celý polmaratón. Fandili sme mu! Dal to za 01:01:25! A my sme ešte neboli ani v polovici. :) Nenechali sme sa samozrejme odradiť a bežali si svojim tempom ďalej.
Blížil sa jedenásty kilometer, pre mňa zlomový, pretože viac v kuse som ešte nikdy neubehla. Za ním mi padol kameň zo srdca, vedela som, že môžem bez problémov bežať ďalej. Trinásty kilometer sa zase bežal dole kopčekom cez chemičku, potom kľučky centrom a zase na most cez rieku a na druhú stranu. Tam už sme mali za sebou 17km. Neuveriteľné, ale stále som bežala. Pomaly, ale isto sme predbiehali bežcov, čo to na začiatku prepískli a bežali moc rýchlo. Mnoho z nich už iba šlo, nemohli bežať. Miloš ich povzbudzoval a fandil aby zase vybehli a bežali s nami. Na 19-tom kilometri Miloš spomalil, pretože sme bežali trochu rýchlejšie než sme mali. Ja som cítila, že spomaliť nemusím. Miloš mi ešte kričal za chrbtom, že nemám čakať a mám bežať! Predbehla som ešte peknú kôpku bežcov a nakoniec teda dobehla s krásnym zrýchlením v cieli za 2:26:35. Dostala som krásnu medailu a bolo to úžasné! Na každej občerstvovačke som si vzala banán, ale už mi zase dochádzala energia, tak som ešte rýchlo v cieli zjedla kus pomaranča a banánu. A šla hľadať našich. Bol to úžasný zážitok a moc sa teším na oficiálne fotky. :) Dám vám ich sem. Som na seba pyšná, že som to ubehla a do konca mesiaca sa prihlásim na polmratón v apríli v Prahe.
Asi by som beh mohla popísať ešte podrobnejšie, ale to by bol román. :) Zhrnutie je, že dnes ma bolia maximálne chodidlá, lenže z toho podozrievam včerajšie behanie po nákupoch a nie polmaratón. Svaly sú úplne OK, o okostici ani neviem. V podstate po nejakom jedenástom kilometri som akokoľvek prestala riešiť nejakú techniku behu a telo samo preplo do úsporného módu a proste bežalo tak, ako mu to šlo najlepšie. Príval endorfínov spôsobil, že som mala pocit, že sa iba vznášam nad cestou a plyniem dopredu. Za celý beh som spálila asi iba 1500kcal, čakala som viac. :)
 |
| Moje výsledky |
A ešte som sa vám chcela pochváliť, že už mám doma svoj KeepCup. :) A dnes som si do neho nechala v kaviarni urobiť kafe! Úplne bez problémov, takže to budem aplikovať každý deň.
A včera som si kúpila zimný kabátik mojich snov! Je šedý (rozhodovala som sa ešte medzi krémovým), má kapucku a je do Áčka. Proste nádherný. :-*
Ak ste sa dočítali až sem, tak ste dobré. :)
Bežkyňa
Ale aj tak si nájdem chvíľku na minulo týždňové zhrnutie. Ubehla som dohromady 45km, trošku pod plán, ale v stredu som tu vôbec nebola, takže to tomu odpovedá. Celý týždeň som sa snažila dodržiavať tréningový plán podľa endomonda a budem v tom pokračovať. Jediná výnimka bola voľno v pon/str a pridanie tréningu v piatok, pretože v sobotu som bežala na Ladronke Bežím s AVL. Budúci týždeň by som už rada dodržala plán do puntíku. :)
