nedeľa, 20. októbra 2013

15. Morgenpost Dresden Marathon - Halbmarathon 2013

Rok sa s rokom zišiel a nadišiel deň, kedy som plánovala ubehnúť svoj prvý maratón. To nevyšlo, ale úplne bez problémov som si mohla svoju registračku na poslednú chvíľu zmeniť na polku. Na závod som šla bez nejakých ambícií a úplne nepripravená, aj to, že na polmaratón nie sú vodiči som zistila až na mieste. No hanba mi, ale fakt som to tentokrát zazdila.


S Markétou sme aspoň našli vodiča na maratón na 4:30 a ja som sa ho chcela držať. Na štarte sme stáli spoločne aj s Marcelom. Ten nakoniec bežal celých 42km.

S asi dvojminútovým oneskorením prebieham štartom. Držím sa "svojho" vodiča, keď zrazu Markéta utečie, hovorím si ok, skúsim to aj ja a vybieham podľa síl. Garminy mi ukazujú priemerné tempo celého behu, prenastavila som si to už ani neviem prečo a myslím, že aj toto mi veľmi pomohlo a tempo na druhom km mám 5:45, no hovorím si, žiadna panika a proste bež, kým to ide. Ako ubiehali nekonečné kilometre, prišlo mi to ako večnosť a než som bola v polovici, priemerné tempo mi pomaličky, ale isto rástlo. Niekde pred 10km predbieham Markétu a tempo sa už blíži 5:55.
V každom prípade trasa relatívne príjemná, skoro rovinka, jediné demotivujúce bolo, že som videla nekonečného hada bežcov a premýšľala, čo ma ešte čaká, mesto je strašne rozľahlé.
Niekde na 10km jem pripravený gél. Ráta sa mi, ako je to vždy poznať na čase, nabudúce musím tie cukry ešte vyšperkovať a držať si hladinku.
Utešujem sa, že už som skoro za polovicou, v hlave si opakujem nemeckú slovnú zásobu, tvorím dokonca vety a prekladám si nápisy na tričkách spolubežcov. Zisťujem, že niečo si ešte predsalen zo školy pamätám. To ma na nejakú dobu zamestná, nabudúce si beriem bezpodmienečne sluchátka s hudbou. Aj keď na druhú stranu, bubeníci popri trase sú úžasní a vždy keď okolo nich bežím, mám husiu kožu a pridám aspoň na chvíľu. :)
Nemčina ma drží tak do štrnásteho kilometra a opäť počítam, tentokrát čakám na sedemnásty, tam mám naplánované dať si kofeínovú žuvačku. Dočkám sa, energia zase na pár kilometrov, nanešťastie na devätnástom dochádza, ale držím sa, už sa vidím v cieli. Beh po nábreží je nekonečný, potom kopček cez most a hnusné mačacie hlavy. Lenže pohľad na hodinky mi vháňa slzy do očí, priemerné tempo z 6:00 kleslo na 5:58 a ja viem, že to bude osobáčik. :) Predsa to nevzdám pred zdárnym koncom! Prebieham cieľom a na hodinkách mám čas 2:07:14, oficiálne nakoniec 2:07:15. Obrovská radosť, hlavne úplne neplánovane.

Teraz už sedím unavená doma a asi pôjdem spať, zaslúžene. :)

Tu ešte záznam - http://connect.garmin.com/activity/393191111

4 komentáre:

  1. Krása, gratuluji :-)... pořád se zlepšuješ. Za rok skoro o půl hoďky, takže, ať už se černošky třesou :-) Zuzka Součková

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Gratuluju, oproti Ústí zlepšení, jen tak dál. Až se mi začínají kolena třást, asi je taky musím nechat proběhnout:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Teda...to musel být super maraton :) taky bych se někdy něčeho podobného chtěla zúčastnit, ale zatím spíš začínám. Jinak máš moc pěkný blog :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super čas :) Ja sa chystám budúci rok na svoj prvý maratón, ale zatiaľ tá príprava viazne, málo času.. takže uvidím, čo z toho bude :)

    OdpovedaťOdstrániť

Každý váš komentár ma poteší. :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...