utorok, 16. apríla 2013

Boston... Vienna City Marathon Relay 2013

Pôvodne mal byť dnešný príspevok hlavne o našej nedeľnej štafete, ale po včerajších výbuchoch nemôžem
nereagovať. Nechápem ako niekto môže zaútočiť na ľudí, ktorí si prišli zabehať a užiť ten pocit eufórie a príval endorfínov. Všetci tam museli byť nesmierne šťastní a zrazu BUM! Panika, strach, zmätok a BUM! :( Nikto nerozumie čo sa deje... Celá ta radosť z dobiehania do cieľa niekam odletela. Je mi to nesmierne ľúto. Som šťastná, že sa nič nestalo bežcom z ČR a SR, bolo ich tam údajne 25. Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým a zraneným mnoho síl dať sa dohromady, celý bežecký svet na vás myslí. Skladám pomyselný klobúk dole pred všetkými bežcami, čo po dobehnutí išli darovať krv pre zranených! Podľa novín ešte zneškodnili ďalších 5 náloží, našťastie...

Vienna City Marathon Relay 2013

Modelky :)
No a čo Viedeň? Nádhera! Z prahy sme vyrazili o siedmej ráno v sobotu za tónov Falca - Vienna Calling!
Pekne nám to urobilo náladičku. Cestou sme stratili asi hodinu na D1 kvôli dvom nehodám sa doprava odkláňala cez Jihlavu, čo nám trošku narušilo náš super truper plán od Dina, ale nevadí, nie sme másla. :) Po príjazde do Viedne sme si šli rovno do Expa pre čísla, kúpila som si tam v akcii kompresné členkové ponožky. Potom sme už hladní zamierili na Naschmarkt a dali sme si tam úžasný pravý jahňací kebab! Nakúpila som aj domov nejaké korenie a sušené paradajky a pred odchodom som si dala malý kúsok baklavy. Ďalšia cesta viedla do hostelu A&T, musím ho veľmi pochváliť! Krásny, nový a čistý! Ak pôjdete do Viedne a budete hľadať lacné ubytovanie, neváhajte. Po krátkom šlofíku a sprche sme opäť vyrazili do centra, tentokrát metrom na Karlsplatz. Prešli sme si operu, šli sme okolo Hotelu Sachr, okolo Hofburgu, kde sme sa v kostole Augustinerkirche boli pozrieť na sochu jedného talianskeho umelca, nádherné dielo, látka z kameňa vyzerala ako ozajstná! Potom sme urobili pár fotiek na Stephanplatz a keďže nám niektorým už bola zima, presunuli sme sa do reštaurácie Da Capo, kde sme plánovali spoločnú večeru. Dala som si špagety Carbonara, ideálna večera pred závodom. :D Nakoniec nás odtiaľ slušne vykopli už pred ôsmou, takže ostatní sa šli najesť inam, dala som si ešte s Peťkou pohárik vínka a šup do hostelu, chcela som sa poriadne vyspať, inak sa mi zle beží a mám vysoký tep.




Úryvok z nášho plánu, ktorý sme obdržali pred cestou. :D
Nedele 14.04
6am: vstavat a snidat! Zadny kecy, zadny „prosim Dino, chci jeste spinkat...“
7am:
  • Dino a Petra jedou do StartArea metrem (U1 Reumannplatz -> Alte Donau – 17min)
  • Miša jede do 1. Predavaci misto ve Schonbrunn (U1[cervena] Reumannplatz, prestup na U4[zelena] ve stanice Karlsplatz az na stanice Schonbrunn)
  • Kristy jede do 2. Predavaci misto ve Schottentor (U1[cervena] Reumannplatz, prestup na U2[fialova] ve stanice Karlsplatz az na stanice Schottentor)
  • Katka jede do 3. Predavaci misto ve Stadion (U1[cervena] Reymannplatz, prestup na U2[fialova] ve Karlsplatz az na stanice Stadion)


V noci som sa moc nevyspala, pretože som podcenila pitný režim a nejako som sa spotila (asi mi nebolo dobre, neviem..) a spala v mokrom oblečení. :/
Budíček bol o šiestej, museli sme sa hneď aj pobaliť a odčekovať. Hneď od rána nádherne svietilo slniečko, na beh som si teda vzala iba 3/4 legíny a tričko s krátkym rukávom, šiltovku som si bohužiaľ zabudla doma, takže som pekne pripečená ešte dnes. :D Aby organizátori zvládli prevoz batožiny, vymysleli skvelý plán. Každý bežec predá svoje veci kamarátovi, ktorý pribehol a do úschovne s podstate uložil svoje veci iba prvý bežec, my ostatní sme si ich predávali ako štafetový kolík, ale opačne. :) Takže suché veci som dala Kristý a po dobehu svojho úseku mi ich aj so svojim svrško zase vrátila atď.

Náš tím!
Ráno sme teda vyrazili všetci spoločne na štart, tá masa ľudí sa nedá opísať! Tesne pred štartom sme radšej s holkami, čo sme bežali rovnaký úsek vyrazili do Schönbrunnu. Trošku som bola sklamaná, že zámok nebolo za stromami skoro vidieť, ale bála som sa ísť mimo. :) Mala som číslo 1818B a zaradila som sa do svojho koridoru, strašne nervózna, aby som Dina v tom dave videla. Mal tam byť okolo 10:30. Okolo 9:40 prebehli prví muži a za pár minút aj prvé ženy, zúrivo som im tlieskala. :D
Nervozita rástla s pribúdajúcim časom, už som mala nachystaný sporttester na ruke aj mobil s app, sluchátka v ušiach. A potom som ho uvidela! Vybehla som, hodila mu tašku, pusa na líce pre šťastie a HOP! Všimla som si, že zrovna vtedy vybehla aj Peťa z druhého tímu, snažila som sa jej držať, prvé 2km som ju videla vedľa seba a potom som sa jej nejako stratila. Zrýchľovala som a vždy som si dala za cieľ dobehnúť niekoho predo mnou a keď sa mi to podarilo, našla som si ďalšiu obeť! Terén bol do mierneho kopčeka a ku koncu zase dole. Výsledný čas na 5,7km je 32:35. :) Som maximálne spokojná, pretože naplánovaných som mala, že to ubehnem za 36:00.


Môj úsek končil neďaleko cieľovej pásky, hneď som sa tam vydala a stihla som predávanie medaily prvým mužom aj ženám, musela som zatlačiť slzu! Bolo to úžasné, hlavne tie ženy, ledva vyšli na stupienky víťazov, ale po takom obdivuhodnom výkone!
Celkový čas na celý maratón máme 3:58:52 a dostali sme nádherný diplom!

Predávanie medailí prvým ženám
Po behu sme sa ešte všetky tri tímy stretli, kamaráti s kamarátkou to dokonca zvládli za cca 3:16 a umiestnili sa celkovo na 99. mieste a v skupine zmiešaných štafiet na 41. mieste k čomu im chcem pogratulovať! Ste skvelí! Pri odchode z areálu sme ešte trošku pofandili dobiehajúcim maratón, keď som ich videla, rozhodla som sa, že tie Drážďany proste dám, chcem to zažiť!
Vyzdvihli sme autíčko a za odmenu sme sa ešte zastavili na Sachr. :) Z Viedne sme odchádzali opäť s Falcom v reprákoch na plné pecky s otvorenými oknami, WOW! :D Bolo to proste opäť skvelé, so skvelou partou ľudí! Mám vás moc rada. :)


A nakoniec ešte jeden text z internetu, ktorý vystihuje, čo cítim.
Reading absolutely everything that every possible news outlet has had to say about the bombing so far has exhausted me but still feel the need to vent. My apologies but I still can't comprehend this.
After reading about these bombings at the marathon today in the spectator area, I keep thinking about how these people were there just to watch their friend, significant other, or running idol do what they set out to do. The 26.2 miles we run isn't a symbol of any contemporary political ideology or any divisive meaning. This event is meant purely to showcase the resiliency of the human spirit. Many of us understand that the love of running comes from removing yourself from the pressures of the world, with the only variable in front of you being how hard do you want to push yourself. Us fans and runners know this, and that's why I feel the running community has the most pure fans in sport. We don't hold particularly hold strong allegiances based upon the country or team your jersey represents. I'd like to believe that at its essence, we all understand running is indeed about the human spirit. How far one solitary activity can seemingly carry a whole population through life. While I cannot comprehend what those affected are going through, I do want them to know that you have the entire running community behind you doing everything we can to help keep your faith in the human spirit

10 komentárov:

  1. Ahoj, to je zajímavé, to jste si mohli sami rozdělit, kolik kdo poběží? Já se teď chystám na štafetu pražského maratonu, sestavili jsme univerzitní tým a každý má 10 km + ten poslední 12. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Kačí, sami sme si nemohli úseky vymyslieť. Boli pevne dané a každý z tímu si zvolil to, čo mu najviac vyhovovalo. :)

      Odstrániť
    2. Ale podle těch časů chápu, že každý běžel jiný, že jo? To je docela zajímavý nápad ;-)

      Odstrániť
    3. Jop, pride mi to lepsie, ako ked ma kazdy rovnaky usek. :)

      Odstrániť
  2. Tééda to muselo být super, medaile krásná! Co se toho výbuchu v Bostonu týče, nechápu jak může být někdo tak zlý, aby útočil na nevinné lidi...je to smutné

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak tomu říkám úspěšný výlet se vším všudy. Paráda! ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Byla jsem 3 dny mimo internet a tak se tahle zpráva ke mně dostala až dnes. Chce se mi z toho brečet!

    OdpovedaťOdstrániť

Každý váš komentár ma poteší. :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...