Hneď na úvod, musím povedať, že to bol zatiaľ asi najlepší závod, aký som bežala. :) Nie najľahší, ale najlepší! Aj minuloročné tatry boli skvelé, ale trasa do Bratislavy našou rovinou už bola celkom nudná. Na Vysočine sme sa však rozhodne nenudili.
Ale po poriadku. :) Keď som sa vo februári o behu dozvedela, hneď sme sa kamoškami Markétou, Jančou a Dominikou dohodli a vytvorili tím. Vymysleli sme si meno Omen NoMen podľa latinského Nomen omen (meno vystihujúce svojho nositeľa). Všetky nás nadchla hlavne trasa Vysočinou, možno sme si niekde v kútiku duše mysleli, že keďže je to čisto babský beh, tak to bude jednoduché...
Chyba lávky. :D Keď sme pár týždňov pred závodom dostali trasu, začala som mať trošku pochybnosti. Prevýšenia okolo 300 - 400 m na jeden úsek neboli výnimočné, ale štandard, celkové stúpanie cca 1814m a klesanie 1957m (konečné čísla boli mierne odlišné kvôli zmene trasy na poslednú chvíľu). No na papieri to nevyzerá nikdy až tak hrozne a zachovávali sme relatívne kľud.
 |
| Na štarte nám bolo ešte hej! :) |
Trošku ma vystrašilo, keď som týždeň pred behom dostala najhoršiu chorobu na svete, nádchu/rýmičku. Pre istotu sme sa dohodli s Terezkou, že by robila náhradníčku. Nakoniec všetko dopadlo úplne inak a ochorela nám Dominika, vážnejšie než ja a tak bolo rozhodnuté. Terka vymenila Domi (Domi, daj sa rýchlo dokopy. :-*) a ja som vybavená kvapkami do nosa vyrazila tiež. :) Akurát to znamenalo, že som teda pekne dlho nebehala a ani som sa nejako predzávodne nerozbehávala.
 |
| Vysmátá Markét po dobehu |
V piatok sme si dali zraz na Smíchove, dali si v Costa Coffee kávičku a vyrazili sme nádherným SUV-čkom smer Vysočina aréna, kde sme mali ubytovanie a z tohto miesta sa ráno vybiehalo. Tam na nás čakala Kvetka z organizačného tímu, prevzali sme si kľúče od našej izbičky v Buňkovišti a šli si dať výdatnú večeru do Nového mesta na Morave - ďakujeme príjemnému personálu z reštaurácie U pasáčka. :)
 |
| Terezka beží! Janča je happy. :) |
Štart sme mali 9:15, prvý úsek bol môj. Asi nemá moc zmysel sa rozpisovať ako sa komu bežali jednotlivé úseky, bolo to proste náročné, veľmi náročné. Kopčeky, potom z kopca a tak stále dokola. Ale zmysel má popísať okolie. Všade kam ste sa pozreli bola nádherná príroda. Trasa skoro neviedla po asfalte. Väčšina behu bola po rôznych lesných chodníčkoch, prípadne lesných nespevnených cestách, čo bolo zložité na pozornosť, ale všetky sme boli nadšené z tej krásy. Občas som premýšľala ako sa o tých cestičkách organizátorky vôbec dozvedeli. :) Ja som bežala väčšinou lesom, občas otvorenou krajinou, Terezka mala krásny úsek okolo priehrady Vír. Sem tam nejaký hrad a zrúcanina, rybníky. Za nás beh rozhodne budeme odporúčať ďalej a ďakujeme organizátorkám za možnosť spoznať Vysočinu inak! V aute sme sa zhodli, že už vieme, prečo ju pán prezident tak zbožňuje a že aspoň v niečom s ním máme rovnaký názor. :) A že ak nabudúce vyrazíme na víkend na kola, tak Vysočina bude určite náš favorit.
 |
| Nie, nebežím ani o centimeter ďalej! :D |
Nesmiem zabudnúť pochváliť výborné značenie trasy, síce sme si asi každá aspoň raz zbehli z trasy, ale z celkového hľadiska bolo značenie perfektné a neďakujem turistickému pochodu, ktorý nám na šiestom úseku úmyselne strhával značenie!
 |
| Je to doma! :) |
NoMen Run 2015 bol prvý ročník a preto veľmi komorný. Zúčastnilo sa nás iba 19 tímov, z toho bežkyňa Terezka z tímu Tarahumara bežala celú trasu sama! Je proste kruťák. :) Myslím, že čisto dievčenský beh bol super nápad a dúfam, že Tomáš sa už oklepal z toho sklamania, že sa ako bežecká hviezda nemohol účastniť. My holky sme ukázali, že na to máme a dokážeme si poradiť! :)
 |
| Ešte zapózovať |
Ešte raz jedno veľké vďaka všetkým, čo s organizáciou pomáhali, všetkým dobrovoľníkom na trati, hasičom, obecným úradom, zdravotníkom,... :) Bolo to úžasné, skvelé a tešíme sa za rok!
Tím Omen MoMen
 |
| Medaile |
 |
| Spoločná záverečná |
Web:
http://www.nomenrun.cz
Ofiko FB:
https://www.facebook.com/nomenrun
A ofiko fotečky:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.424731617696833.1073741832.376229932547002&type=1
Fotky od Magdy a Petra:
http://mag80.rajce.idnes.cz/NoMen_Run_25.4.2015
A blog od Jeden měsíc běžce:
http://jedenmesicbezce.cz/nomen-run-1-rocnik-za-nami/
Je úžasne inšpirujúce čítať o vašich pokrokoch pri behaní. Osobne by som sa chcel dostať aspoň na polovicu vašej výkonnosti. Zase tak veľmi ma to športovanie neberie. Ale je jasné, že so sebou človek musí niečo robiť. Zvlášť teraz, keď sme zatvorení na home office a tak podobne. :) Ale konečne som si opravil náramok na behanie a kúpil si náhradný od https://www. mibandshop.sk/smajlici-mi-band-5-nahradny-naramok/, tak je to zase o trochu motivácia viac. :)
OdpovedaťOdstrániťPred niekoľkými rokmi som začala s kamarátkou pravidelne behať, a tak sme sa rozhodli prihlásiť sa na náš prvý maratón. Najskôr som si na internete na e-shope vybrala bavlnenú dámsku spodnú bielizeň, ktorá je najlepšia pre svoju absorpčnú funkčnosť. Mám problémy s ekzémom, a tak musím nosiť hlavne bavlnenú bielizeň, ktorá dobre saje pot.
OdpovedaťOdstrániťTradičné preteky NoMen Run vždy prinášajú neskutočnú energiu a radosť. Páči sa mi, že sa muži zapájajú do takej akcie, kde môžu svoje sily zmerať s ostatnými. Môj manžel sa pravidelne zúčastňuje maratónov. Na preteky ho vozím jeho autom, do ktorého som si nedávno objednala firmu na preklad do áut. Technik mi nainštaloval do auta slovenčinu počas chvíľky.
OdpovedaťOdstrániťObdivujem vytrvalosť a odhodlanie všetkých, čo sa zúčastnia maratónu. Ja mám rada pohyb, ale na maratón by som si netrúfla. Pre mňa sú horské túry, pri ktorých sa kochám krásnou prírodou. Nedávno mi článok zde pomohol s výberom športovou bundou. Dokonca som si ju kúpila na jednom e-shope so zľavou tridsať percent.
OdpovedaťOdstrániť