nedeľa 30. septembra 2012

Túra Muráň-Tlstá

Po oddychu v sobotu a večere so žolíkom sme mysleli, že upršané počasie bude aj v nedeľu. Všetky predpovede to ešte včera tvrdili. Ráno sme sa s ocinom zobudili a nad horami sa začalo vyjasnievať. Ocino sa pozrel na zábery z družice a vyzeralo to fakt dobre. Žiadne mraky na obzore. Zobudila som teda aj O. a vymysleli sme si cestu na Muráň (1040m n. m.) a Tlstú (1373m n. m.). K mojej veľkej radosti sme prehovorili aj maminu. :) Vyrazili sme asi okolo desiatej a vzali sme to ešte cez Tesco, aby sme si nakúpili niečo pod zub. Do Gaderskej doliny sme sa dostali okolo jedenástej. Túru sme započali po modrej značke smerom na Muráň. Chodník viedol lesom cez Konský dol a vyzeralo to tam ako v rozprávke. Údolie, popadané lístie, mechom obrastené skaly. Slnko presvecovalo medzi stromami a občas bola pri chodníku skákajúca žaba. :) Už chýbal len Bambi.

Šli sme celú modrú trasu.
Pred odbočkou na značenú trasu bolo upozornenie, že sa cestou môžu vyskytovať medvede. To viete, že po asi 1-2km začala Ema vetriť stopu, lietala ako splašená a na ceste sme našli otlačky medvedích tlapiek. Naštastie sa maco nikde neobjavil, asi tadiaľ šiel už ráno. Asi v polovici trasy na Muráň začalo celkom prudké stúpanie, ale hore sme boli ani neviem ako. Slniečko začalo celkom pražiť, tak som sa prezliekla do krátkeho a na skale s krásnym výhľadom do Turčianskej kotliny sme si dali desiatu. Videli sme nad nami aj Tlstú, bola ešte pekný kus od nás. Skúsila som sa pozrieť, či nie sú v okolí aj nejaké kešky. Najbližšia bola práve až na Tlstej. Vydali sme sa ďalej, podľa značky sme boli asi hodinu a 15 minút ďaleko. Trasa viedla popod nádherné skaly s odbočkami na skalné plošiny s výhľadom.

Naša cesta z ocinovho sports trackeru, hore to trosku skákalo.
Hore na Tlstej bolo celkom dosť ľudí a neverili by ste, aký je svet malý. Pozerám na jedného chalana, ktorý zrovna ďalekohľadom sledoval kamzíky pár desiatok metrov od nás, a vedela som, že ho odniekadiaľ poznám. Potom mi došlo, že je z jednej pražskej cestovky, v ktorej som strávila pár dní, keď prechádzali na náš systém. Pamätal si ma a prehodili sme pár slov. No proste náhoda, na svete sa človek neschová nikde. :D Našla som aj kešku a zalogovala som ju. Po pauze sme po modrej značke pokračovali ďalej, konečne smerom dole. Až ku koncu sa šlo poriadnym strmákom a nebolo to moc príjemné a pohodlné. Museli ste si dávať pozor, kam kladiete nohy. V jednom úseku sme museli zliezať reťaze. Z toho mala šok hlavne naša Ema, lebo nevedela zoskočiť. Ocino jej s O. museli pomáhať. Chúďatku sa až spotila celá srsť od stresu. Značená trasa viedla aj okolo jaskyne Mažarna, akurát sme nemali baterku a nemohli sme sa pozrieť moc ďaleko, len pokiaľ sme videli. Tu som odlovila druhú keš. A zase klesanie, klesanie a klesanie. Pred šiestou sme konečne zišli do doliny a dorazili k autu. Celú cestu som si merala spálené kalórie a dnes to vyšlo na cca 1900kcal.
V Roháčoch som spálila asi 3100kcal, zabudla som to do článku pripísať. :)

Takto vyzerala Tlstá z Muráňa
Som poriadne unavená, ale opäť to stálo za to! Počasie nám prialo a bolo teplo, niekde ani obláčika. Návštevu doma teda môžem opäť zhodnotiť ako skvelú a už sa teším na jar. V zime toho už na chodenie moc nebude.

Fotky opäť na FB - tu. Výber z naj. :)
Jedna romantická. :)
Lovíme kešku.
Je tam nádherne!
Bežkyňa

piatok 28. septembra 2012

Roháče - Baníkov - Hrubá kopa - Tri kopy - Smutné sedlo

Zvládli sme to. :) Keby mi ráno niekto povedal, aké to bude náročné, neverila by som mu. Predstavovala som si to ako u nás vo Fatre a ono nie. Kým sme vyšli hore, pod skaly, všetko bolo v poriadku. Aj keď som mala už od začiatku cesty pocit, že tak ďaleko a vysoko nikdy nemôžeme dôjsť. :)



Zaparkovali sme asi okolo 8:30 kúsok za Zverovkou v Roháčskej doline. Poľnou cestou sme prešli asi 2km kým sme sa napojili na modrú značku, ktorá viedla na rázcestie Pod Predným zeleným (1465m n. m.). Tam sme pokračovali kúsok po žltej k značke Pod Hrubou kopou (1580m n. m.) a odtiaľ ďalej po zelenej do Baníkovského sedla  (2040m n. m.). Zelená trasa už bola tesne pod skalami a poriadne tam fučalo. Tesne pred výstúpením do sedla sme stretli pár skupín, ktoré to kvôli vetru a ukrutnej zime otočili. Sedlo bolo zahalené v oblakoch a nebolo nič vidieť. Navliekli sme na seba všetko, čo sme so sebou mali. Ja dvoje legín, bundu a bundu do vetra, kuklu na hlavu.. Iba rukavice som nemala a hodili by sa. Oblaky trochu rozfukalo a rozhodli sme sa pokračovať. Potiaľto sme ešte normálne kráčali s palicami až na vrch Baníkov (2178m n. m.) a potom začalo to peklíčko. Všetky hory, na ktorých som bola, sa môžu strčiť za klobúk. To neboli hory, toto sú hory! Reťaze, šplhanie po skalách a strmých hrebeňoch, lezenie po reťazi a zlaňovanie sa. Keby som nechodila do horoškoly, tak asi umriem strachom. Sestra sa oprávnene bála. Snáď jediné šťastie bolo, že tie najhoršie úseky ešte boli pod mrakom a nevideli sme pod seba do tej strminy.

Hrubá kopa - foto z webu
Z Baníkova cesta viedla červenou značkou cez Hrubú kopu (2166m n. m.) a cez Tri kopy (2136m n. m.). Ako môžete vidieť na obrázku, bola to úzka cesta skalami po hrebeni. Museli ste si naozaj dávať pozor, kam stúpite Vietor stále fúkal, ale aspoň rozfúkal oblaky a väčšinou už iba svietilo slniečko. Keď sme došli za Hrubú kopu, mysleli sme, že už odbočíme smerom dolu, že sme už za Tromi kopami, ale tie boli ešte stále pred nami. Takže zase reťaze, hore dole, po hrane.. Už sa nedivím, že sa tam ľudom často niečo prihodí. Pustiť sa, letíte dole desiatky metrov a je po vás.

Trasa zo Sports trackeru
Ale všetci sme to prešli v zdraví až do Smutného sedla (1965m n. m.) a odtiaľ sme odbočili po modrej značke späť Smutnou dolinou k Tatliakovej chate a ďalej už asfaltkou k autu. Celé nám to trvalo necelých 9 hodín. Prešli sme asi 19km.

Pohľad zospodu


Fotky sú zatiaľ z webu a google. Fotky z môjho mobilu nájdete na mojom facebooku. Zajtra ocino upraví fotky z foťáku a dám sem na ne odkaz. Tie budú omnoho krajšie. :)
V každom prípade sme si túru užili a momentálne som posledná, čo ešte nespím. Idem sa prezliecť do pyžama a zaľahnúť tiež. :) Dobrú noc!

Bežkyňa

Úprava príspevku - Výber z fotiek

Cestou do baníkovského sedla
Hrubá kopa
Baníkov
Zelené plesá
Tri kopy
Moja maličkosť, bola tam riadna zima
Všetky ocinove fotky som dala na môj facebook.

štvrtok 27. septembra 2012

Neplánované nákupy

Bwahahaaaa. :D Doma ma už síce volajú shopaholik, ale to nevadí. O. s ocinom si, keď sme dorazili okolo druhej, otvorili Tatranský čaj a natiahli to až do rána, takže šli spať až boh vie kedy a predpokladali sme so sestrou, že budú vyspávať až do obeda.
Vyrazili sme teda na nákupy do mesta. Sestra pre rifle a ja len ako prívesok s tým, že mi možno niečo frnkne do nosa. To viete, že frnklo a nebolo toho málo.



U číňana som si za pár eur kúpila zelené tenisky iba za 5 EUR. Podobné som mala, ale už sa mi rozpadli. Iba také na behanie po von, do práce to asi nebude. :) Ďalej som už dlhšie zháňala ešte jednu lambadu na doma, takže tú mám tiež.

Potom sme z mesta zamierili do obchoďáku. V H&M som si kúpila čiernu obtiahnutú krátku sukňu a modrý roláčik. No a k sukni, hlavne kvôli močáku, na zimu potrebujem teplé pančuchy. Našla som ich v Deichmane. Termo pančušky, normálne majú zvnútra niečo ako flis. No a pri pokladni mi do očí padla kabelka od Halle Berry! Povedala som si asi pred pol rokom, že si už nekúpim inú, než koženú kabelku a táto stála iba 29,99 EUR! Musela byť moja. :) Čo na ňu hovoríte? Myslím si, že za koženú kabelku je to super cena.


Keby som chcela utrácať viac, tak si kúpim aj topánky. Majú tam nádherné kožené lodičky s 50% zľavou okolo 20 EUR, tak sa tam určite skočte pozrieť. Ale topánok mám mraky, tak som si ich odpustila.

No a ešte som k tomu vzala voňavku. Má ju sestra a krásne vonia, tak korenisto.


No a zajtra nám ocino vybral túru na Baníkov Tri kopy (2178m n. m.) v Západných tatrách. Už sa teším, vyzerá to nádherne. :)

Baníkov Tri kopy

Bežkyňa

streda 26. septembra 2012

Domov na hory

Možno si pamätáte, že pri minulej návšteve doma na Slovensku nám s O. a s ocinom nevyšiel plánovaný prechod Malou Fatrou. Dnes večer zase vyrážame a vraj má byť pekné počasie takže dúfam, že tentokrát už bude šťastena na našej strane. Budeme doma až do pondelka, takže máme 4 celé dni na túry. Rada by som, okrem našej plánovanej dlhej trasy, šla na Stoh (1607m n. m.) tiež v Malej Fatre, tam som ešte nikdy nebola.

Stoh (1607m n. m.)

A možno ešte na Tlstú (1373m n. m.) vo Veľkej Fatre.

Tlstá (1373m n. m.)

Ale nepohrdla by som ani nejakými Tatrami. No uvidíme, čo ocino vymyslí a kam nás vyvedie. :)

Už niekoľko rokov si farbím vlasy hennou na ryšavo a sestra bola na dovolenke v Turecku, odkiaľ doviezla hennu, tak dúfam, že nám zostane chvíľka aj na farbenie a že ten odtieň bude OK a nevypadajú mi z nej vlasy. :D
Budem sem priebežne podávať reporty a aj nejaké fotky. S cvičením a behaním to teraz moc nejde, tak sa teším na každý pohyb.
Včera som si bola aspoň zahrať s kolegami volejbal a viem, že samochvála smrdí, ale ide mi to zase o trochu lepšie. Začalo ma to aj celkom baviť, vždy som tvrdila, že nie som na kolektívne športy. Možno na budúci rok na našom každoročnom turnaji nastúpim aspoň ako náhradík.

Premýšľam, že si budem znova zapisovať kalórie na kalorické tabuľky. Dnes som sa postavila na váhu a ukazovala už pod 55kg a to nechcem. Pritom mám pocit, že jem dosť, ale asi si to od oka zle počítam..

Nebudem to naťahovať, dnes mi to moc nepíše. :)

Bežkyňa

pondelok 24. septembra 2012

Môj facebook

Viem, že väčšina z vás nepoužíva twitter, tak som si včera založila aj svoju facebook stránku. :) Nájdete ma na adrese https://www.facebook.com/Bezkyna.
Ešte uvidím, čo presne budem na svoj FB písať, ale určite to budú nejaké čriepky z môjho života, ktoré sa sem nezmestia, fotky, zážitky. :) Odkazy na moje aktuálne články na blogu a aj v časopise. Verím, že sa vám bude páčiť. Samozrejme mi môžete na FB stenu písať odkazy a využiť ho aj na komunikáciu so mnou.
Bežkyňa

nedeľa 23. septembra 2012

Ako som začala behať

Katka ma v komentároch poprosila, či by som nenapísala ako som začala behať a čo sa dialo s mojou postavou.
Upozorňujem, že som predtým nikdy nebehala a nerobila skoro žiadny šport. Od januára 2012 som cvičila so Cindy Crawford a potom pridala stepper.

Behať som začala na svojej služobnej ceste vo Francúzsku. Objednali sme si s kolegyňou hotel s bazénom a posilňovňou aby som mohla cvičiť aj tam, lenže problém bol, že bazén otvárali až v dobe, keď sme už museli byť na ceste na školenie a zatvárali už snáď okolo ôsmej a my sme si chceli užiť aj mesto.. Musela som vymyslieť niečo iné a kolegyňa chodievala občas behať. Rozhodla som sa k nej pridať a skúsiť to. Hneď za hotelom bola pekná, asi 1km dlhá trasa popri pláži, kto by to nebral? :) Vtedy som už mala niečo naštudované o správnej frekvencii pri chudnutí, ale nevedela som absolútne nič o joggingu a behu atp. Vážila som vtedy asi nech nekecám 63kg? Aspoň to som si poznačila v tej dobe na www.kaloricketabulky.cz. Snažila som sa udržovať si ten správny tep, ale to nešlo behom, takže som skôr joggovala. Asi 9-10min/km. Takto som behala vo Francúzsku asi týždeň a pol a zistila som, že ma to strašne baví. Ešte pred odletom domov som si kúpila pás na mobil na ruku a stiahla som si aplikáciu Nike+. Stihla som s ňou bežať ešte naposledy pred odletom na pláži za hotelom.
Prvý zaznamenaný beh.

Hneď po návrate som sa rozhodla pre kúpu bežeckých tenisiek, vedela som, že beh mi ostane a nebudú to vyhodené peniaze. :) No a vyrazila som na svoj prvý beh Prahou. Mala som v pláne ubehnúť 2-3km, lenže som sa stratila a nakoniec z toho bolo 3,5km. Ale čo ďalej? Behať len tak bez cieľu? Vtedy ešte web Nike bol pred zmenou a fungoval tam Nike trenér. Podľa svojich schopností vám to nastavilo tréningový plán a ja som si nastavila, že chcem v pohode ubehnúť 10km a že som začiatočník. To mi asi strašne pomohlo aby som nestagnovala. V marci 2012 som dohromady ubehla 11,6km s priemernou rýchlosťou 9:06min/km. V apríli už podľa tréningového plánu som ubehla 83,45km s priemernou rýchlosťou 8:21min/km. Tento údaj je ešte trochu skreslený práve Nike tréningami, pretože som si aplikáciu nechala bežať aj pri rozcvičke.

Apríl 2012
Keď nad tým spätne premýšľam, úplne som prestala brať ohľad na nejaký tep a proste som behala ako mi to šlo. Vidíte, že na konci apríla som už ubehla 8km. :) Na kalorických tabuľkách mám ku koncu apríla váhu 60kg. Ale takýto rýchly začiatok asi nie je pre každého, musíte počúvať signály svojho tela. Zžite sa s ním a nesnažte sa prehliadať, čo vám hovorí. Desiateho apríla som bola na svojom prvom Nike tréningu. Už som ich tu mnohokrát spomínala. Organizuje ich Nike ako prípravu bežcov na ich 10km beh We Run Prague a sú zdarma pre každého. Spoznala som tam mnoho fajn ľudí a stretávame sa už aj mimo oficiálne tréningy a tam vznikol aj nápad na časopis.

Máj 2012
V máji 2012 som nabehala 93,01km v priemernom čase 8:05min/km, opäť skreslené účasťou na tréningoch. V máji som si dala aj svojich prvých 10km na chate. :) A ďalšie mesiace už to bolo rovnaké, iba trochu rýchlejšie.
A čo sa týka postavy? Určite mám svaly, ale nie je to nič, čo by nevyzeralo žensky, proste pevnejšia postava. Aby sme my ženy vyzerali ako nejaké kulturistky, museli by sme držať špeciálne diéty a posilňovať s mega objemami, takže žiadny strach. :) Z vytrvalostného behu budete mať pekne tvarovanú postavu, pekáčik buchiet na brušku, pevný zadok.. Samé pozitíva a sociálne istoty!

Ak by vás z mojich začiatkov zaujímalo viac podrobností, pýtajte sa v komentároch. Rada odpoviem a doplním na čo som zabudla.

Bežkyňa

sobota 22. septembra 2012

Zase ma trápi močák..

Ale snažím sa to brať s nadhľadom. Chytilo ma to vo štvrtok ráno a ja trubka som si myslela, že to bude O.K. Lenže nebolo, tak som si radšej odbehla z práce k doktorke ešte to dopoludnie. Dostala som antibiotika na týždeň (Macmiror) a potom zase na noc celé balenie Nitrofurantoinu, ktoré budem užívať cca dva mesiace. Hlavne chcem aby mi už konečne bolo dobre, nenechám to vyšumieť. Mám ísť po dobraní na testy a na urológiu a s doktorkou sme preberali možnosť autovakcíny. Takže to dotiahnem do konca a proste už budem zdravá. :) Posielajte mi pozitívnu energiu nech to ľahšie zvládnem! Po toľkých rokoch si už zaslúžim pokoj.
Takže momentálne nebehám. Budem cvičiť niečo jednoduché doma. Možno jóga a stepper. A s kolegami asi cez zimu budem chodievať raz týždenne hrať volejbal, dúfam, že ma hneď nevyhodia. :D Moc mi to nejde, ale verím, že odkedy som schudla, som pohyblivejšia a pôjde mi to lepšie. Niekde v kútiku seba som objavila dokonca aj tímového ducha a radosť z výhry. Minulý tréning sme vyhrali. :)

Pamätáte si ako som písala o netbooku? Objednala som si ho z czc.cz a v stredu mi prišiel, respektíve som si ho mohla vyzdvihnúť na pobočke na Muzeu. Ako som sa tešila tak som bola pekne sklamaná.. Bol strašne pomalý a nedali sa na ňom robiť ani základné veci. Takže som ho zase v piatok vrátila a objednala som si ten istý ale so silnejším procesorom a 4GB RAM. Nakoniec som sa rozhodla pre červený. :) A objednala som si k nemu modrý neoprénový obal. Inak čo sa týka veľkosti, som maximálne spokojná. V kabelke ho nebolo skoro vôbec cítiť. Na ten nový si ale počkám asi až do polovice októbra.
K objednávke som rovno pripojila aj 1TB disk aby som si mohla konečne preinštalovať Windows na svojom počítači. Mám ho už tri roky a bol chudáčik už strašne pomalý. Dnes dopoludnia som sa odhodlala, svojich 120GB dát zálohovala a počítač som preinštalovala. :) Všetko funguje a ja vám môžem konečne napísať príspevok.

Inak nemám nič nové a zaujímavé. Pripravujem článok do aktuálneho čísla nášho časopisu. Mimochodom ako sa vám páči? Čítate ho? :)

Bežkyňa

streda 19. septembra 2012

Estónske kapely

Kamarát a kolega, s ktorým sme spolu boli na škole, mi poslal odkazy na skladby od estónskych kapiel a nedá mi sa nepodeliť.

Prvá sa volá Ewert and The Two Dragons a hneď ako som počula prvé tóny pesničky There's only one, zamilovala som si ju. :) Je taká veselá, mám chuť tancovať a smiať sa. Urobí dobrú náladu.


Pesnička mi úplne pripomína našu slovenskú kapelu HEX.


A ešte druhá pieseň s názvom Good Man Down.


A kapela Greip, to je už úplne podľa môjho gusta! Skladba Vihma Loits. Milujem ženský spev, ktorý znie dojemne, smutne a vyvoláva pocity.


Dnes mi prišiel nový netbook, tak sa s ním idem hrať.

Bežkyňa

utorok 18. septembra 2012

Report z polmaratónu

Keďže nedobrovolne trávim svoj čas na cudzineckej polícii, využijem ho k písaniu. Je tu totiž mraky ľudí a ja si musím vybaviť prehodný pobyt cudzinca aby som si mohla konečne urobiť ten vodičák.. Ale podľa papierika tu budem čakať už asi iba hodinu.

Môj včerajší výsledok ste videli. Som moc spokojná! Nikdy som túto vzdialenosť neubehla a na štart som šla s plánom 2:30.


Deň pred závodom som šla spať už okolo deviatej večer. Pred odletom z Nice som totiž spala iba 4 hodiny a potrebovala som sa na nedeľu poriadne vyspať. Kamarát ma vyzdvihol ráno pre ôsmou na kulaťáku a zastavili sme sa ešte pre Adélu na Proseku. Videli sme sa prvý krát a je to moc fajn baba. :) Športovkyňa a behá pekne rýchlo, akurát tento rok lieči zranenie a netrénuje.
Cestou sme zažili menšie vzrúšo. Dochádzal nám benzín a stále žiadna pumpa v okolí. Nakoniec sme na nejakú natrafili a mohli sme pokračovať. V Ústí už boli oficiálne parkovania úplne plné a policajti nás poslali parkovať k makru. Pekná štreka.. Našťastie sa nám podarilo nájsť miestečko na nejakej úzkej cestičke v tráve. Musela som sa rýchlo prezliecť do športového, nebolo zbytí a prezliekala som sa len za dverami auta úplne celá. :D Navliekla dom sa do dlhých vecí, bolo celkom chladno. A tradá na námestie pre čísla. Nestratili sme sa a výdaj čísiel sme našli. Bola tam fronta až von, ale ubiehalo to prekvapivo rýchlo. Mala som číslo F748 a všetci účastníci dostali aj batoh. Mohli sme si vybrať farbu a keďže nemali zelený, mám doma ružový. Som predsa holka! :)

Ešte plní síl pred behom
Včera som nakoniec mala tak nabitý deň, že som nestihla dopísať - takže ďalej..
Adéla nám vybavila, že si môžeme odložiť veci do tlačovky, nemuseli sme použiť úschovňu. V tlačovke som sa nakoniec zase prezliekla, pretože začalo byť teplo. Nechala som si triko s krátkym rukávom a pod ním tielko (toho som nakoniec trochu ľutovala) a trojštvrťové legíny s kompresnými podkolienkami.
O pol jedenástej začínala v neďalekom kostole omša a chcela som sa na ňu aspoň na chvíľu zastaviť. Mala som pocit, že mi to pomôže. Zdržali sme sa asi iba 10 minút a potom sme sa šli vyklusať a trošku popreťahovať. Pri návrate smerom k štartu sme stretli partu vodičov. Medzi nimi aj Miloša Škorpila, už chápem, prečo sú z neho všetci tak hotoví. Je proste super a úplne ma nadchlo, že robí vodiča na 2:30, takže s ním pobežím celý beh. :) Verím, že aj vďaka nemu som to celé zvládla. Už sa blížil čas štartu takže sme sa pomaly presunuli, museli sme sa rozdeliť a ja som šla do svojej skupiny D. Držala som sa Miloša, aby sa mi nestratil. Nervy pracovali a bolo mi pekne zle, hlavne som stále trochu cítila zapálenú okosticu a mala som strašný strach aby sa to nezhoršilo. Stále som absolútne netušila do čoho idem. Bála som sa ako čert svätenej vody. Neďaleko dráhy bolo ešte bistro s WC, tak som si radšej naposledy odskočila. Mala som aj smäd, neodhadla som pitný režim. Štart sa neodkladne blížil a už som si nastavila sporttester a Nike+.



No a potom to zrazu vypuklo. Rozbehli sme sa. Úplne pohodovým tempom, žiadny stres. Hneď po 1,5km bola nachystaná občerstvovačka pre druhé kolo, tým istým miestom sa bežal aj 11-ty kilometer, a chcem sa ospravedlniť slečnám, ktoré to tam organizovali, že som im uchmatla pohár vody, ale fakt som sa musela napiť. :) Tretí a štvrtý kilometer viedol cez Ústeckú chemičku. Do nej sa bežalo miernym kopčekom a po areále to šlo zase trošku dole. Ani neviem ako a mali sme za sebou prvých 5km. Tesne pred piatym kilometrom bola prvá občerstvovačka. Mali sme nabehnutý dobrý čas a mohli sme spomaliť a v kľude sa napiť, vzala som si aj banán, mala som strach aby mi nedošiel cukor. Rozdávala aj špongie nasiaknuté vodou, schladili sme si hlavne krk. Ďalej sa bežalo cez rieku na opačnú stranu mesta. Tam nás medzi siedmym a ôsmym kilometrom predbiehal prvý bežec Henry Kiplagat, ktorý už dobiehal celý polmaratón. Fandili sme mu! Dal to za 01:01:25! A my sme ešte neboli ani v polovici. :) Nenechali sme sa samozrejme odradiť a bežali si svojim tempom ďalej.
Blížil sa jedenásty kilometer, pre mňa zlomový, pretože viac v kuse som ešte nikdy neubehla. Za ním mi padol kameň zo srdca, vedela som, že môžem bez problémov bežať ďalej. Trinásty kilometer sa zase bežal dole kopčekom cez chemičku, potom kľučky centrom a zase na most cez rieku a na druhú stranu. Tam už sme mali za sebou 17km. Neuveriteľné, ale stále som bežala. Pomaly, ale isto sme predbiehali bežcov, čo to na začiatku prepískli a bežali moc rýchlo. Mnoho z nich už iba šlo, nemohli bežať. Miloš ich povzbudzoval a fandil aby zase vybehli a bežali s nami. Na 19-tom kilometri Miloš spomalil, pretože sme bežali trochu rýchlejšie než sme mali. Ja som cítila, že spomaliť nemusím. Miloš mi ešte kričal za chrbtom, že nemám čakať a mám bežať! Predbehla som ešte peknú kôpku bežcov a nakoniec teda dobehla s krásnym zrýchlením v cieli za 2:26:35. Dostala som krásnu medailu a bolo to úžasné! Na každej občerstvovačke som si vzala banán, ale už mi zase dochádzala energia, tak som ešte rýchlo v cieli zjedla kus pomaranča a banánu. A šla hľadať našich. Bol to úžasný zážitok a moc sa teším na oficiálne fotky. :) Dám vám ich sem. Som na seba pyšná, že som to ubehla a do konca mesiaca sa prihlásim na polmratón v apríli v Prahe.
Asi by som beh mohla popísať ešte podrobnejšie, ale to by bol román. :) Zhrnutie je, že dnes ma bolia maximálne chodidlá, lenže z toho podozrievam včerajšie behanie po nákupoch a nie polmaratón. Svaly sú úplne OK, o okostici ani neviem. V podstate po nejakom jedenástom kilometri som akokoľvek prestala riešiť nejakú techniku behu a telo samo preplo do úsporného módu a proste bežalo tak, ako mu to šlo najlepšie. Príval endorfínov spôsobil, že som mala pocit, že sa iba vznášam nad cestou a plyniem dopredu. Za celý beh som spálila asi iba 1500kcal, čakala som viac. :)

Moje výsledky
A ešte som sa vám chcela pochváliť, že už mám doma svoj KeepCup. :) A dnes som si do neho nechala v kaviarni urobiť kafe! Úplne bez problémov, takže to budem aplikovať každý deň.


A včera som si kúpila zimný kabátik mojich snov! Je šedý (rozhodovala som sa ešte medzi krémovým), má kapucku a je do Áčka. Proste nádherný. :-*

Ak ste sa dočítali až sem, tak ste dobré. :)

Bežkyňa

nedeľa 16. septembra 2012

Môj prvý polmaratón - HOTOVO!

Volkswagen Half Marathon Usti
Stefanikova Michaela
BIB F748
Your time is 02:28:20
Gun time 02:26:35

Väčší report neskôr. :) v každom prípade díky Milošovi Škorpilovi!

sobota 15. septembra 2012

Už zajtra.. Prvý polmaratón

Mne je od nervov normálne zle. Takto nervózna som naposledy bola pekne dávno.. Vyrážame o pol ôsmej ráno z Prahy s kamarátom Štepánom a ešte nejakými dvomi slečnami. V Ústí si musíme vyzdvihnúť číslo a potom ešte pôjdeme na omšu, čo sa popri maratóne koná.
Vybieha sa o 12:00, tak mi držte palce! Asi to nebudem hrotiť a budem sa držať vodiča na 2:30 a snáď to dám. :) Napíšem na twitter! Teraz už idem spať.

Bežkyňa

štvrtok 13. septembra 2012

Nový netbook?

Kvôli včerajšej večeri dlho do noci a trošičku aj kvôli pobolievajúcej okostici som dnešný beh vynechala. Asi už nebudem bežať viac než 2km až do nedele. Mala som výborný tatarák na francuzsky spôsob. :)

Dnes mám ale trochu iný "problém". Uvažujem už dlho nad kúpou iPadu. Premýšľala som, či je to pre mňa vôbec vhodná voľba. Potrebujem aby som ho mohla ľahko prenášať v kabelke, aby som na ňom mohla surfovať po nete a hlavne, aby som na ňom mohla písať články napríklad cestou z práce, v kaviarni a pod. Potom mi napadlo, že na to iPad asi nebude úplne najvhodnejší a začala som uvažovať o netbooku. Veľkým rozdielom je samozrejme aj cena, ktorá je u netbooku polovičná. Máte ho niektorá? Ja som si našla asi ako najvhodnejšieho kandidáta Asus Eee PC 1225B. Čo myslíte? Majú ho v čiernej, šedej, červenej a bielej farbe? Ktorú by ste si vybrali?
Máte prípadne iný tip alebo nápad? Dosť mi tým pomôžete sa rozhodnúť. :)

Bežkyňa


streda 12. septembra 2012

Druhý deň školenia v Sophii Antipolis

Včera sme boli na večeri v Antibes. Mala som výborné predjedlo z húb a ako hlavné jedlo kačacie prsia na grille. Kolegovia ma vzali do podniku, ktorý už majú oskúšaný a stálo to za to. Po večeri sme ešte šli do Cannes. Je tam nejaký veletrh lodí. Bohužiaľ sme netušili, že je to tam hermeticky uzavreté a neskoro večer sa nemáte šancu k lodiam do prístavu vôbec dostať. No aspoň sme sa prešli.. Do postele som sa dostala až okolo polnoci, ale nezabránilo to rannému výbehu. :) Takže som pekne po 6:30 vstala a vybehla a môžem sa s vami podeliť o report. Dnes som si park obehla viackrát, našla zabudnuté pekné cestičky mimo asfalt. Premýšľam, či mám ísť behať ešte aj zajtra, alebo si dať už oddychovú pauzu pred polmaratónom? Uvidím..


Dnes som sa pre vás po behu odfotila. :D Ale nezľaknite sa!

Bežkyňa

utorok 11. septembra 2012

Prvý deň školenia

Keďže to tu už poznám, nemusela som ráno stresovať s cestou do firmy a hľadaním miestnosti a tak ďalej. :) Mohla som sa venovať rannému behu. Pôvodne som mala budík na 6:30, ale s tým že ho určite aspoň raz posuniem. Nakoniec ma o siedmej zobudil poplach v hoteli, našťastie planý. Tak som na seba navliekla bežecké oblečenie a vydala sa do parku, ktorý mám hneď vedľa hotelu. Ráno je už celkom chladno, tak som si musela vziať aj dlhé tričko. Trasa, čo som si naplánovala, má asi 2,5km a musela som improvizovať. Zabehla som si teda k skoro rovine v parku aj menší trail. :) Škoda, že Nike+ už nemeria prevýšenie. Teším sa na zajtra ráno! Dám si asi dve kolieska aspoň.

No a čo školenie? Paráda! Super ľudia z celého sveta. Rusko, Estónsko, Španielsko, Malta, Grécko a dokonca Lýbia!!! Hneď som sa pýtala ako na tom momentálne sú a je to tam celkom stabilné, čo potešilo. :) Ani s tou mojou angličtinou to nie je tak hrozné! Klop, klop, klop.
Dokonca s R. z Estónska sa pracovne poznáme, ale osobne sme sa ešte nevideli.

Pridávam jednu fotku. Raňajky vo firemnej kantíne, na tie som sa celú dobu tešila. Croissant a Cafe au lait. :D


Bežkyňa

pondelok 10. septembra 2012

Časopis Běžec 9/2012

Dnes vyšlo aktuálne číslo časopisu Běžec. :) Nájdete ho na našej FB stránke - Časopis Běžec.


Ja som v poriadku docestovala a zrovna čakám v hoteli na kolegov, ktorí tu majú zhodou okolností nejakú schôdzku. Pôjdeme do Antibes na večeru. Tu je pár fotiek z cesty. :)

Cesta z Prahy do Curychu.

Viac by potešila bageta, ale ani zmrzlina s karamelom
nebola na zahodenie. :)

Lietadlo ČSA s náterom z myslím 50. rokov

Lietadlo TAP Portugal.
Inak som na seba čo sa týka mojich jazykových schopností pyšná. :) Aj taxík som si vybavila za "normálnu" cenu. Myslím si totiž, že nás minule trochu natiahli. Skúšala som aj BUS, ale ten šiel až za pol hodiny a mala som toho po ceste už dosť.
Zajtra začínam o deviatej, tak mi držte palce!

Bežkyňa

nedeľa 9. septembra 2012

Aké je to behať so zbytkáčom?

Strašné. :D
Ale pekne poporiadku. Viete, že som bola cez víkend na firemnej akcii pre našich klientov na Slovensku. Konala sa v Liptovskom hrádku. Cesta bola dlhá a úmorná, dorazili sme okolo piatej poobede. Po spoločnej večeri, ešte bez klientov, sme ešte pokračovali do skorého rána. Spala som všehovšudy možno hodinu, pretože ma zobudili kolegovia, ktorí dorazili vlakom až v sobotu. No nebolo mi všetko jedno. Hlavne som v piatok vôbec nedodržiavala pitný režim, alkohol nepočítam. Dala som si aspoň silné kafe.
Lenže nám nenapadlo nič lepšie, než využiť čas kým dorazia klienti a ísť si zabehať. Nechcela som byť za sraba a šla som. Bola tam krásna cestička popri rieke a dohodli sme sa, že si dáne 5km.
Prvý kilometer som ubehla pod 6min/km a hovorila som si aká to je paráda bežať po rovine. To sa mi tak často nestáva. Ďalej to už bolo horšie, môj tep v podstate neklesol pod 180. 500 metrov pred cieľom som sa na to už vyprdla a došla to chôdzou. Nedostatok vody bol dosť znateľný a nerobilo mi to dobre.
Čo sa týka petanque, nepostúpili sme zo skupiny, ale vďaka tomu som mala nedeľu voľnú a mohla som fandiť našemu volejbalovému tímu. Skončili nad očakávania na druhom mieste!!! Hrdinovia fakt. :)
Teraz zrovna píšem z auta na ceste domov. Ráno ma čaká dobalenie sa a tradá do Nice. To utečie ako voda a v nedelu Ústí!

Bežkyňa

štvrtok 6. septembra 2012

Balímeee!

Neviem či sledujete môj twitter. Fotka mojich
krabičiek do práce. :D
Len v krátkosti, pretože sa musím baliť! Nervy pracujú na plné obrátky. Dnes si totiž musím zabaliť veci na víkend na Slovensko - máme tam firemnú akciu pre slovenských klientov. Okrem zábavy budeme mať volejbalový turnaj a pre menej zdatných, ako som napríklad ja :), turnaj v petanque. Minulý rok sme boli s kolegom tretí, tak mi držte palce, nech aspoň obhájime.
No a hneď po návrate v nedeľu/pondelok letím do Nice na týždeň. Hrozí, že sa doma iba zastavím pre kufor, tak to musím zbaliť už teraz. Budem sa priebežne ozývať. :)

Bežkyňa

utorok 4. septembra 2012

Buď teraz alebo nikdy!

Povedala som si dnes, obliekla som si bežecké oblečenie, obula topánky a proste vybehla! Pretože som mala pocit, že už ani behať nebudem vedieť. Ja viem, že tu kondičku tak rýchlo nestratím, ale aj tak.. Dala som si na začiatok iba 4km, bolo to trošku horšie než obvykle, našťastie to šlo. :) Takže vám sem môžem po dlhej dobe dať zase report. Tie kalórie sú iba odhad aplikácie. Podľa sporttesteru som spálila necelých 300kcal.

A ako sa teraz cítim? Asi už to bude O.K. Nič mi po behu nebolo, teplotu nemám, nedusila som sa kašľom ani nič podobné. :)

Bežkyňa

Nuda v Prahe

Nuda mi už začína liezť na mozog, tak som sa rozhodla, že vám zase ukážem niečo zo súkromia, alebo ako to povedať a príspevok bude len a len o mne. :)
Vlasy sú moja najväčšia pýcha a rada ich ukazujem. Bohužiaľ ich mám kvôli pohodliu večne zopnuté v drdole alebo mám zapletený priberaný (francúzský) cop. Ono to rozčesávanie pri tejto dĺžke nie je žiadna sranda. Nechávam si ich rásť a chcela by som ich mať aspoň po zadok, teraz su po pás. Takže návšteva kaderníka je zapovedaná a maximálne poprosím raz za čas niekoho z rodiny, aby mi zastrihol končeky. Aby boli dlhé a pekné, snažím sa rast podporovať kvalitnou a prírodnou kozmetikou. Nie som zase taký blázon do rôznych kozmetických prípravkov, nemám ich doma tuny, používam iba 4. Šampón, balzám, gel na končeky a olej na končeky.
Konce vlasov mám totiž strašne vysušené, pravidelne si na vlasy dáva hennu a dá síce pomôže pri korienkoch, ale na konci vlasy skôr vysuší. Všetky výrobky mám od Alverde z DM. Prikladám fotku.
Olej, balzám, šampón a gel.
Vlasy si umývam zhruba raz za tri dni, samozrejme záleží na tom ako vyzerajú a fén používam minimálne. Mám doma aj natáčky od REMINGTONu, ale tie využijem tiež iba príležitostne. Na česanie používam kefy. Jednu mám z Avonu, s prasačími štetinami a jednu obyčajnú plastovú.

Používate niektorá tiež hennu? Ja si ju dávam na vlasy na pár hodín vždy cca po dvoch mesiacoch. Používam Henne Color odtieň medená. Vyzerá to prirodzene, že? :) Kľudne môžem tvrdiť, že je to moja prirodzená farba. V okolí si to dokonca mnoho ľudí myslí, pretože mám pehy, som svetlá taká typický zrzkovská. Milujem totiž ryšavé vlasy a zrzky všeobecne. :D

Na fotke už ani nevyzerám moc nemocne. Rozhodla som sa, že zajtra sa zobudím a budem proste zdravá.
Cez víkend totiž máme firemnú akciu na slovensku na ktorej nemôžem chýbať! Len nechápem ako to urobím s balením na služobku. Zo Slovenska sa totiž vrátim v pondelok ráno nočným vlakom. A lietadlo do Nice odlieta niečo po druhej. Budem si asi musieť zbaliť už vo štvrtok a v pondelok sa iba zastaviť doma po kufor. Nejako to dopadne. Hlavne aby som doletela a týždeň sama s mojou úchvatnou angličtinou zvládla. Na konci školenia totiž píšeme aj test a musím ho dať na 85%. Mám z toho stres! Ukľudňujem sa meduňkovým čajom.

Takto sa obliekam keď som doma. Nasrávačky by som si asi do spoločnosti nevzala, ale na doma sú bombastická záležitosť. Mám ich dovezené z Egypta od Kačenky známeho. Farebné teplé ponožky nemôžu v outfite chýbať. :D


Spoločnosť mi robí Ferdinand, škrieka ako najatý už od rána, ale je krásny! Oranžovo-červená hlavička, zelené telíčko a modrý chvostík. Keď roztiahne pierka tak medzi modrými uvidíte aj červené. Máme ho úplne odmalička, ešte ani nevedel lietať, keď som ho doniesla. Je ručne dokrmovaný, kŕmila som ho kašičkami zo striekačky a zvyknutý na človeka. Také moje malé miminko. Na fotke sa snaží obžužlávať uterák na sušiaku. Vie, že ho vždy odoženiem a aj tak to stále skúša.

Ešte tu mám aktuálnu fotku bruška. Čo myslíte? Teším sa ako začnem po chorobe znova cvičiť a bude ešte krajšie. :) Aj čo sa týka chudnutia, už stačí a budem už iba udržovať a meniť pomer tuku a svalov.

A na konci dve pesničky posledných dní. Prvú možno spoznáte, aktuálne ju použili v reklame na BMV.

A toto druhé video mi včera poslal kolega. Je tak hrozné až sa mi strašne páči aké je úchylné. :D

Príjemné počúvanie!

Bežkyňa
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...