Roháče - Baníkov - Hrubá kopa - Tri kopy - Smutné sedlo

Zvládli sme to. :) Keby mi ráno niekto povedal, aké to bude náročné, neverila by som mu. Predstavovala som si to ako u nás vo Fatre a ono nie. Kým sme vyšli hore, pod skaly, všetko bolo v poriadku. Aj keď som mala už od začiatku cesty pocit, že tak ďaleko a vysoko nikdy nemôžeme dôjsť. :)

Zaparkovali sme asi okolo 8:30 kúsok za Zverovkou v Roháčskej doline. Poľnou cestou sme prešli asi 2km kým sme sa napojili na modrú značku, ktorá viedla na rázcestie Pod Predným zeleným (1465m n. m.). Tam sme pokračovali kúsok po žltej k značke Pod Hrubou kopou (1580m n. m.) a odtiaľ ďalej po zelenej do Baníkovského sedla  (2040m n. m.). Zelená trasa už bola tesne pod skalami a poriadne tam fučalo. Tesne pred výstúpením do sedla sme stretli pár skupín, ktoré to kvôli vetru a ukrutnej zime otočili. Sedlo bolo zahalené v oblakoch a nebolo nič vidieť. Navliekli sme na seba všetko, čo sme so sebou mali. Ja dvoje legín, bundu a bundu do vetra, kuklu na hlavu.. Iba rukavice som nemala a hodili by sa. Oblaky trochu rozfukalo a rozhodli sme sa pokračovať. Potiaľto sme ešte normálne kráčali s palicami až na vrch Baníkov (2178m n. m.) a potom začalo to peklíčko. Všetky hory, na ktorých som bola, sa môžu strčiť za klobúk. To neboli hory, toto sú hory! Reťaze, šplhanie po skalách a strmých hrebeňoch, lezenie po reťazi a zlaňovanie sa. Keby som nechodila do horoškoly, tak asi umriem strachom. Sestra sa oprávnene bála. Snáď jediné šťastie bolo, že tie najhoršie úseky ešte boli pod mrakom a nevideli sme pod seba do tej strminy.

Hrubá kopa - foto z webu

Z Baníkova cesta viedla červenou značkou cez Hrubú kopu (2166m n. m.) a cez Tri kopy (2136m n. m.). Ako môžete vidieť na obrázku, bola to úzka cesta skalami po hrebeni. Museli ste si naozaj dávať pozor, kam stúpite Vietor stále fúkal, ale aspoň rozfúkal oblaky a väčšinou už iba svietilo slniečko. Keď sme došli za Hrubú kopu, mysleli sme, že už odbočíme smerom dolu, že sme už za Tromi kopami, ale tie boli ešte stále pred nami. Takže zase reťaze, hore dole, po hrane.. Už sa nedivím, že sa tam ľudom často niečo prihodí. Pustiť sa, letíte dole desiatky metrov a je po vás.

Trasa zo Sports trackeru

Ale všetci sme to prešli v zdraví až do Smutného sedla (1965m n. m.) a odtiaľ sme odbočili po modrej značke späť Smutnou dolinou k Tatliakovej chate a ďalej už asfaltkou k autu. Celé nám to trvalo necelých 9 hodín. Prešli sme asi 19km.

Pohľad zospodu

Fotky sú zatiaľ z webu a google. Fotky z môjho mobilu nájdete na mojom facebooku. Zajtra ocino upraví fotky z foťáku a dám sem na ne odkaz. Tie budú omnoho krajšie. :)
V každom prípade sme si túru užili a momentálne som posledná, čo ešte nespím. Idem sa prezliecť do pyžama a zaľahnúť tiež. :) Dobrú noc!

Bežkyňa

Úprava príspevku - Výber z fotiek

Cestou do baníkovského sedla

Hrubá kopa

Baníkov

Zelené plesá

Tri kopy

Moja maličkosť, bola tam riadna zima

Všetky ocinove fotky som dala na môj facebook.