Osobáčik na 10km

Dnes som si šla zabehať sama, pretože Marcel ma namohnutý sval. Strašne sa mi dnes nechcelo, ešte cestou na Braník som to chcela otočiť a vyprdnúť sa na to. :) Lenže stepper nejde a za barák na "orbitrek" sa mi nechcelo už vôbec. Nedá sa tam nastaviť obtiažnosť.. Tak som šla. Na zastávke som stretla Martina Freie, poznáme sa z rýchlostných tréningov, tak sme prehodili pár slov. Chcela by som raz behať aspoň tak rýchlo ako on, ale to je asi mission impossible!
Ešte v šatni som si hovorila, že pobežím pomaličky, regeneračne.. Vybehla som a v tej tme to šlo nejako samo. Prvý kilometer som ubehla za 5:54 a spomaľovať vedome mi už bolo ľúto. Tak som bežala ako som vládala. Oproti minulej strede som si trasu predĺžila kúsok za Vyšehrad, aby to vyšlo na 10km. Tam to bolo OK, ale späť fúkal vietor proti mne a nebol zrovna slabý. Je to vidieť na šiestom kilometri ako som spomalila. Inak dnes boli všetci bežci nejakí divní. Ja sa vždy tým, čo bežia naproti zdravím rukou a dnes mi 90% ľudí vôbec nezamávalo späť, pch.

Posledný kilometer som sa trošku vyhecovala a predbehla som skupinku trénujúcich mlaďochov z nejakého klubu v Braníku. :D Výsledný čas na 10km mám teda 1:00:45. :) Spálila som krásnych 634kcal a ukrutne som sa tešila domov na večeru! Ku šťastiu mi chýba už iba pivečko, ale stále mám antibiotiká.

Zajtra som mala v práci školiť klientov a oni to nakoniec zrušili.. Takže nedeľu som strávila v práci zbytočne. No aspoň to mám pripravené na nabudúce.

Bežkyňa

PS: Stepper údajne opravia za 250kč, čo je úplná bomba. :) A môžem ho zaniesť na Pražskú pobočku.