Túra Muráň-Tlstá

Po oddychu v sobotu a večere so žolíkom sme mysleli, že upršané počasie bude aj v nedeľu. Všetky predpovede to ešte včera tvrdili. Ráno sme sa s ocinom zobudili a nad horami sa začalo vyjasnievať. Ocino sa pozrel na zábery z družice a vyzeralo to fakt dobre. Žiadne mraky na obzore. Zobudila som teda aj O. a vymysleli sme si cestu na Muráň (1040m n. m.) a Tlstú (1373m n. m.). K mojej veľkej radosti sme prehovorili aj maminu. :) Vyrazili sme asi okolo desiatej a vzali sme to ešte cez Tesco, aby sme si nakúpili niečo pod zub. Do Gaderskej doliny sme sa dostali okolo jedenástej. Túru sme započali po modrej značke smerom na Muráň. Chodník viedol lesom cez Konský dol a vyzeralo to tam ako v rozprávke. Údolie, popadané lístie, mechom obrastené skaly. Slnko presvecovalo medzi stromami a občas bola pri chodníku skákajúca žaba. :) Už chýbal len Bambi.

Šli sme celú modrú trasu.

Pred odbočkou na značenú trasu bolo upozornenie, že sa cestou môžu vyskytovať medvede. To viete, že po asi 1-2km začala Ema vetriť stopu, lietala ako splašená a na ceste sme našli otlačky medvedích tlapiek. Naštastie sa maco nikde neobjavil, asi tadiaľ šiel už ráno. Asi v polovici trasy na Muráň začalo celkom prudké stúpanie, ale hore sme boli ani neviem ako. Slniečko začalo celkom pražiť, tak som sa prezliekla do krátkeho a na skale s krásnym výhľadom do Turčianskej kotliny sme si dali desiatu. Videli sme nad nami aj Tlstú, bola ešte pekný kus od nás. Skúsila som sa pozrieť, či nie sú v okolí aj nejaké kešky. Najbližšia bola práve až na Tlstej. Vydali sme sa ďalej, podľa značky sme boli asi hodinu a 15 minút ďaleko. Trasa viedla popod nádherné skaly s odbočkami na skalné plošiny s výhľadom.

Naša cesta z ocinovho sports trackeru, hore to trosku skákalo.

Hore na Tlstej bolo celkom dosť ľudí a neverili by ste, aký je svet malý. Pozerám na jedného chalana, ktorý zrovna ďalekohľadom sledoval kamzíky pár desiatok metrov od nás, a vedela som, že ho odniekadiaľ poznám. Potom mi došlo, že je z jednej pražskej cestovky, v ktorej som strávila pár dní, keď prechádzali na náš systém. Pamätal si ma a prehodili sme pár slov. No proste náhoda, na svete sa človek neschová nikde. :D Našla som aj kešku a zalogovala som ju. Po pauze sme po modrej značke pokračovali ďalej, konečne smerom dole. Až ku koncu sa šlo poriadnym strmákom a nebolo to moc príjemné a pohodlné. Museli ste si dávať pozor, kam kladiete nohy. V jednom úseku sme museli zliezať reťaze. Z toho mala šok hlavne naša Ema, lebo nevedela zoskočiť. Ocino jej s O. museli pomáhať. Chúďatku sa až spotila celá srsť od stresu. Značená trasa viedla aj okolo jaskyne Mažarna, akurát sme nemali baterku a nemohli sme sa pozrieť moc ďaleko, len pokiaľ sme videli. Tu som odlovila druhú keš. A zase klesanie, klesanie a klesanie. Pred šiestou sme konečne zišli do doliny a dorazili k autu. Celú cestu som si merala spálené kalórie a dnes to vyšlo na cca 1900kcal.
V Roháčoch som spálila asi 3100kcal, zabudla som to do článku pripísať. :)

Takto vyzerala Tlstá z Muráňa

Som poriadne unavená, ale opäť to stálo za to! Počasie nám prialo a bolo teplo, niekde ani obláčika. Návštevu doma teda môžem opäť zhodnotiť ako skvelú a už sa teším na jar. V zime toho už na chodenie moc nebude.

Fotky opäť na FB - tu. Výber z naj. :)

Jedna romantická. :)

Lovíme kešku.

Je tam nádherne!

Bežkyňa