pondelok, 10. júna 2013

Bežci na bicykli! (Běžci na kole :D)

Posledné dva týždne sa nič zaujímavého nedialo, teda ak si odmyslíme povodne..
Ak by ste si chceli pozrieť, ako to v Prahe vyzeralo mojimi očami, mrknite do albumu - Vltava 2013.


Mala som tu minulý víkend na návšteve kamarátku, ale kvôli počasiu, sme si toho moc neužili. Aspoň sme navštívili výstavu Blanky Matragi.



Behať, som behala tak normálne, v rámci možností v tom daždi. Dokonca sme minulý utorok mali voľno - z práce nás pre istotu evakuovali a mali sme home office. Nemala som lepší nápad, než si ísť zabehať do Divokej Šárky, radosť mi asi tak zatemnila mozog, že mi nedošlo, že je zákaz vstupu do parkov a že Šárka je vlastne tiež park..

O to väčší šok pre mňa boli prvé popadané stromy a vtedy mi to docvaklo a nadávala som si aká som hlúpa. Vracať sa nemalo zmysel, bola som v polovici. Popadaných stromov som videla mnoho, šárecký potom bol rozvodnený a na jednom úseku som to musela vziať cez kopec, pretože cesta bola zaliata vodou. Dobehla som to našťastie bez ujmy, ale bola to pekná blbosť, uznávam.


No a vo štvrtok po práci už som odchádzala s bežcami na cyklovíkend na Šumavu. Ubytovaní sme boli v krásnom apartmáne v Nezdicích na Šumave.
Vôbec sa mi, ešte v piatok ráno, na kolo nechcelo. Svoje som nemala a museli sme zájsť do požičovne do Sušice - http://www.cyklo-susice.cz. Mali sme trošku problém požičovňu nájsť, nebola nijako označená a schovávala sa v predajni s počítačmi. :) Prenájom vyšiel na 250 Kč na deň, dostala som pekný, horský, odpružený bicykel.

Plán trasy prvý deň bol z Nezdic do Kašperských hôr, Rejštejna a odtial cez Čenkovu Pilu do Srní. Hneď z Nezdice sme museli vyšlapať obrovský kopec, prvá skúška odvahy. :D V Kašperkách sme našli jednu kešku, dokonca nám požičala pero pani z kina naproti. :)
Na Čenkovej Pile nás pán z elektrárne pustil nahliadnuť dnu na generátor a pozrieť si malú výstavku. V Srní sme si dali výborný obed (ešte aby nám po tej ceste nechutil) v samoobslužnej reštaurácii a rozhodli sme sa pokracovať po Otavskej cyklostezke smerom na Velký bor. U Křemelné sa nám pretočili panenky, keď sme uvideli kopec na Stodůlky, ale vyšlapali sme ho! Až do Velkého Radkova som si užívala zjazd v teréne a fakt som sa nebála, asi konečne endorfíny a začala som si to užívať plnými dúškami. Z Radešova sme sa napojili na cestu spať do Kašperských hôr. Za Kašperkami si vyšľapať už ani neviem koľký kopec a šup späť do Nezdice. :)

Bolo to náročné, Garminy mi namerali cca 42km, ale zabudala som ich zapínať. Dohromady podľa tachometru to bolo okolo 50km a nastúpali sme asi 1300m.


Večer grill a leháro, dorazil zbytok party. :)

Druhý deň sme mali rezerváciu v hospůdke U Štepána, určite si ho pamatáte z Ano šéfe s Polreichom. :) Museli sme sa teda do 13:00 dopraviť do Vojtic, cca 20km. Vzali sme to cez Sušice a potom po hlavnej do Petrovic, tam už sme iba sjeli pár metrov po cyklostezke a boli sme pri hospůdke. Ani vám nemusím hovoriť, ako som sa na jedlo tešila. Ako predkrm som si dala domácu játrovú paštiku s chlebom a brusinkami. A ako hlavné jedlo Hovězí líčka dušená na červeném víně s restovanou kořenovou zeleninou a zauzenou bramborovou kaší. Mňam!


A zajedla som to ešte kúskom torty od K. :) Bola som plná k prasknutiu, chcelo to šlofíka a nie ešte ďalších 25km. :D

V každom prípade sme po dobrom obede pokračovali v ceste. Vyrazili sme po cyklostezke 2165, pekný výšľap! A s tými plnými bruškami, au. Občas sme to do kopca museli tlačiť. Hlavne na tom nízkom prevode, akonáhle som z kola spadla, už som v tom kopci nebola schopná to zase rozjet. Dorazili sme do Vlastějova, odtiaľ viedla cesta cez Dolejší Těšov do Hartmanice. Stále trasa hore, dole. :) Nechceli sme ísť ten hnusný kopec z Kašperských hôr a preto sme zvolili trasu do Anína a odtial po žltej turitickej značke. Tu mal D. malú kolíziu, našťastie si to odniesol iba nejakými odreninami, potieklo trochu krvi, ale nič vážne sa mu nestalo, kolo to prežilo tiež. Čo šlo, sme šli na kole, keď to nešlo, tak sme tlačili. Mali sme odtiaľ pekný výhľad na hrad Kašperk, ale aj napriek tomu, že bol od nás 700m (do kopca), sme si návštevu rozmysleli.

Hrad Kašperk
Po vylezení na najvyšší bod sme sa už iba zviezli dole kopcom do Nezdice. Unavení, ale spokojní. Celkovo cca 45km a nastúpali sme necelých 1000m. Otvorili sme si pivečko a zase sa zapol grill a hrali sme mestečko Palermo. :D


V nedeľu sa už na kolo nikomu nechcelo a vymysleli sme peší výlet na Kašperk. Počasie nádherné e nič nenasvedčovalo blížiacej sa búrke. Vyrazili sme a po kilometri a pol sa nad nami začalo zmrákať a začalo jemne pršať. To ešte nikto nečakal, že to bude horšie. Na radare nič nebolo, tak sme sa rozhodli pokračovať aj v daždi a dôjsť aspoň na obed do neďalekej hospody. Lenže na križovatke už sme boli mokrí a lialo stále viac, začalo sa blýskať a hrmieť. Mokrí do hospody, to by bolo o chorobu. Premýšľali sme nad pár variantami a nakoniec sa rozhodli v daždi vyraziť späť do apartmánu. Niektorí sme sa rozhodli bežať. V polovici kopca začali padať krúpy a pršalo akokeby niekto lial vodu z konve. Bola som durch mokrá. Schovali sme sa pred krúpami v zastávke. Keď to trošku povolilo, pokračovali sme. Nechceli sme mokrí mrznúť von. Dole kopcom sa liali potoky vody, v topánkach sme už samozrejme mali všetci rybník. Už to bolo jedno, proste sme bežali až domov.

Pozostatky krúp.
Takže krásna čerešnička za super víkendom. Aj keď úplne premočení, zasmiali sme sa tomu. :) Zbalili sme sa a na obed si skočili cestou do Prahy.

3 komentáre:

  1. Ty bydlíš někde poblíž Šárky? Já se stěhuji do Dejvic a těším až tam taky jednou vyběhnu!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak sa mi ozvi do mailu, môžeme si zabehať spolu. :)

      Odstrániť
  2. Jéé, na Čenkově pile jsme byli předloni ubytovaní, mám na to dobrou vzpomínku, naučila jsem se v okolí lyžovat :) Ke Štěpánovi jsme taky měli rezervaci, ale nakonec z toho bohužel sešlo, určitě jste si pochutnali. A kroupy nás toho dne zastihly taky, velký jak vejce :)

    OdpovedaťOdstrániť

Každý váš komentár ma poteší. :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...