piatok, 24. mája 2013

Praha - Prčice 2013 (Z Benešova do Prčic - 44km)

Od minulého týždňa som mala opäť školenie a na písanie nebolo moc času. :) Takže sa to pokúsim zhrnúť.
Za minulý týždeň som ubehla cca 30km, jeden rýchlejší a zbytok na tepovku. Chodila som behať ráno, čo je super a pokúsim sa to praktikovať častejšie. :) V piatok, pred Prčicami, som si ešte dala pomaličkých 11km po Divokej Šárke, čo bola vo výsledku asi trošku blbosť, ale ponaučenie na budúce. Vo štvrtok som bola na jóge zadarmo na Vyšehrade, nepridáte sa? No a inak sa v týždni asi nič zaujímavého nestalo.

V sobotu ráno som mala budíček už 4:30, vlak do Benešova nám šiel už 6:15. Hlásili dážď a von trochu mrholilo. Rozhodla som sa, že si vezmem pohorky a trekové palice nechám doma. Nabalila som si vodu a pripravila som si svačinu a vyrazila som na MHD. Zraz na Hlavnom nádraží bol o šiestej, mala som ísť ja, dvaja kamaráti a kamarátka a mala sa k nám pridať ešte L., ktorá ma oslovila cez blog, či by sa mohla pridať. :) Kamarátka nakoniec zaspala a konečná zostava bola v počte 4.

V Benešove sme boli o siedmej, zaplatili sme štartovné a obdržali sme mapu, na ktorú dostávate jednotlivé razítka, na kontrolných punktoch. No a vyrazili sme. :) Zapla som si svojho garmina (premýšľam, že by som mu mohla dať meno, ale stále mi nič nenapadlo), má vydržať 8 hodín, takže celú trasu asi nezaznamenám, ale aspoň niečo.
Na štarte 44km trasy.
Stále trochu mrholilo, ale vyrazili sme smerom ku zámku Konopište, moc krásne miesto, určite si na tam niekedy zájdite! Oplatí sa aj prehliadka zámku, tu sme my samozrejme nestihli. :) Prvé kilometre ubiehali ako nič, dážď miestami zintenzívnil, dalo sa to však vydržať a ani sme sa nenazdali, po pár kalužiach (tu som ďakovala samej sebe, že mám pohorky a nie bežecké tenisky) sme už boli v Bystřici, prvý punkt U Semby a pridali sa k nám pochodujúci na trasu 35km.

Tanec medzi kalužami.
Konečne prestalo pršať, ale slniečko sa ešte schovávalo a fúkal studený vietor. V Drachkove sme sa občerstvili v miestnej hospode parkom v rohlíku, pivo sme sa rozhodli okúsiť až pri ďalšej príležitosti. Tá prišla pri Libohošťskom rybníku. :) Dala som si radšej len malé, celkom mi po ňom na chvíľu zťažkli nohy, nechápem ako to niekto môže ísť len na pivný pohon, a že sme takých ľudí stretli mraky! Ďalší punkt bol vo Vrchotových Janovicích na zámku, to už sme boli v polovici trasy. Dokonca som tu na nádvorí stretla dve dievčatá, čo som školila. :) Svet je malý!

Po pridaní sa ďalších výletníkov v Bystřici.
Nohy som už trošku cítila a začalo ma hnevať koleno, stále to moje ľavé.. Nedám mu pokoj.. Dohodli sme sa, že na ďalšiom punkte si spravíme prestávku. Únava už bola celkom zretelná, teda aspoň u mňa. Vo Vojkove sme to teda pred hospodou zaparkovali, dali sme si nealko pivo, posvačili a nechali odpočať nohám, vyzua som sa a vymenila ponožky. No nemala som to robiť. :/ Všimla som si, že mam strašne natečené nohy, ale to je normálne, lenže mne sa tam ešte osypala aj nejaka vyrážka a strašne ma bolela päty. Pred nami bolo ešte 16km pochodu a ja už som sa cítila dosť mizerne a cítila som každý krok. Myslela som, že už nevstanem, ale premohla som sa. P. celú cestu niečo rozprával a celkom to pomáhalo sa nesústrediť na boľavé nohy. Občas sme dokonca vybehli nejaký kopček, zapojili iné svaly a pár krát som aj šla pozadu. Takto som ešte došla do Mezného, tu bol tajný a posledný punkt. Zvalila som sa tam na zem na krátku pauzu a myslela som, že už nevstanem. Úplná kríza! Tu niekde sa k nám pripojili aj tí odvážlivci, čo si dali 70km!

No a v Meznom som už aj vypla hodinky, blikala baterka. Odtiaľto asi 4km som šla ako na popravu, pomaličky, opuchnuté ruky ma nervovali, nedala som si ráno dole prstene a celkom ma tlačili. Ostatní už boli dosť vpredu, Z. šiel so mnou. Ešte som stretla kamarátov, čo išli myslím 50km? Prehodili sme pár slov, ale mali rýchlejšie tempo, takže nám ušli a potom sa trhol aj Z. Bolo to lepšie, lebo som bola vnútorne tak naštvaná, že mi bolo lepšie samej.

Vo Vojkove. Až tu mi došlo, že by som si mohla dať šiltovku
a namazať sa krémom na opaľovanie. :D Našťastie
sa úpal nedostavil.
Päty boleli pri každom kroku a predo mnou bolo este tak 5-6km do Prčic. Tu som už ľutovala, že nemám palice a bežecké topánky. A došla mi voda, ja blbka som si ju priebežne nedopĺňala. Nejaký milý chalan zo Slovenska mi dal zbytok svojej, ďakujem. :) No a potom som sa naštvala, že takto pomaly to proste nemôžem ísť, že to nedôjdem ani do zajtra a vyhliadla som si jednu osobu a zrýchlila som už čisto silou vôle a držala som sa. Takto som dorazila až do cieľa, prekonala som samu seba, siahla som si asi na uplné dno, ale bola som tam! Našla som zbytok party a ľahla si na zem, Z. mi už vyzdvihol botičku a tatranku. Bála som sa vyzuť, nechala som si to až na doma.

Vedľa nás sedel nejaký chalan, dali sme sa do reči, šiel celých 70km a dostala som pár dobrých tipov na budúci rok, tiež díky! :) Srabácky som si dokonca v cieli dala jeden ibalgin. Po oddychu a zaslúženom pivečku (nealko) sme vyrazili hľadať autobus do Prahy. Medzitým už do Prčic dorazil ďalší 70km hero Marcel!!! Pridal sa k nám. Prvý autobus už bol plný, ale za 20min mal prísť ďalší. Počkali sme a v buse už všetci umreli. :)

Vystupovanie na Opatove aj cesta metrom boli zaujímavé. Schody som šla pozadu. :D Tešila som sa domov, do vane, ako sa namažem koňskou masťou a padnem do perín. Doma som si napustila vaňu a dala do nej nejaký regeneračný roztok, čo sme dostali na Behu pre Svetlušku. Asi to celkom pomohlo. :)

Nedeľa bola v znamení oddychu, iba poobede sme s O. zašli na zmrzlinu a pivo. Ešte v sobotu som myslela, že až do polmaratónu nepobežím a dám oddych. V pondelok to už bolo v pohode a v utorok som už dokonca bola na tréningu (9km). :)
Celú zaznamenanú trasu si môžete pozrieť tu - Praha - Prčice 44km.

No a teraz už naberám sily na zajtrajší polmaratón v Karlových Varoch. Držte mi palce! Opäť podám report. :) Pokúsim sa držať vodiča na 2:10 ako dlho to pôjde.

No a etše jedna vec. Naplánovala som si bežeckú trasu z práce domov, chcela by som skúsiť domov behať. :)

Tak teraz ešte vyberám nejaký pekný batoh. Zatiaľ sa mi najviac pozdáva Salomon Trail 20. Pôjdem sa na neho dnes pozrieť do nejakého obchodu. :) Beháte aj vy s baťohom? A aký máte?


4 komentáre:

  1. Uau, 44 km, si dobrá, že si to zvládla, sama viem, ako môže byť posledných pár km strašný problém.

    Ja som pár krát do práce a z práce bežala. Batoh mám len nejaký obyčajný z Intersportu, nebežalo sa mi s ním moc dobre, asi preto, že som v ňom nosila tak tri kilá vecí :) Boli to len 4 km, ale nakoniec som to vzdala, lebo som vždy došla veľmi upotená a červená, čo sa moc nehodí na pracovné stretnutia.

    A na jógu sa pridám, až budem mať odštátnicované, dúfam, že sa budúci štvrtok zadarí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja mam práve preto v pláne behať iba z práce. Nemám sa tu ani kde umyť, takže do práce by to moc nešlo. :)
      Tak sa keď tak na jóge uvidíme. :)

      Odstrániť
  2. To je zvláštní, když čtu o místech, kde jsem vyrostla. V Benešově mám rodiče a do Drachkova jsme o víkendu jezdili na kole pro rohlíky z vedlejší vesnice, kde mají naši chatu :)
    Pěknou štreku jste šli. Ve Vrchotových Janovicích u zámečku je úžasný park, hlavně takhle na jaře a prohlídla zámku není vůbec nudná. Bavila mě asi ze všech prohlídek, na kterých jsem kdy byla nejvíc. A do Konopiště jsme chodili na medvědy, který tam u zámku jsou :)
    Na ten batoh jsem zvědavá až ho pořídíš, jestli bude na zádech dobře sedět i s vodou. Pak určitě napiš.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mam předchozí model a běhám s nim z práce a je dobrej ale zalezi jak kdy někdy je zbytečně velkej někdy zase malej. Ale pokud nemusim tak s batohem neběhám to mě přešlo. Ale par stovek kilometru už má naběháno tak asi špatnej nebude :)

    OdpovedaťOdstrániť

Každý váš komentár ma poteší. :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...