utorok, 14. mája 2013

Pražský maratón 2013 z pohľadu dobrovoľníka

Príspevok píšem na etapy takže kus včera a kus dnes. :)

13.5.2013
Garminy sú prosté boží, premýšľam, že si ich dokonca pomenujem, radosť stále pretrváva. :)))

Vo štvrtok som si bola zabehať v Kundratickom lese na Nike tréningu. Moc sme tomu nedali a ubehli iba niečo málo cez 4km a robili sme nejaké cviky k tomu. V piatok som si dala voľno, boli sme na Iron Man 3 v IMAX na 3D a bolo to úplne úžasné a skvelé! Asi najlepší diel! :)

Začala som sa vďaka garminom a meraniu tepu (nie, že by som to predtým nevedela, ale nejako som to neriešila), zaoberať tým, že v podstate skoro každý môj beh bežím na vysokej tepovke okolo 170-172tepov za minútu, čo je nad 80% mojej maximálnej tepovky (MT). Vôbec nezaraďujem pomalé behy okolo 65-75% MT a v podstate moc nedodržujem, čo sa rýchlosti týka, môj plán na my.asics. Na sobotu som mala v pláne beh 10,5km - Comfortable (7:48-7:13min na km) a dohodli sme sa so susedou A., že pôjdeme spolu, behá o dosť rýchlejšie než ja a tiež sa nevie prinútiť bežať pomaly. A musím povedať, že to bol skvelý nápad! Čas sme skoro nekontrolovali, celý beh sme prekecali a vo výsledku sme ubehli 11km priemerným tempom 7:32min/km. :)


14.5.2013
Takže sobota super, bola som moc spokojná a nemohla som sa dočkať nedele a nedeľného Volkswagen Prague Marathon 2013 aj keď to pre mňa znamenalo budíček 3:30 a nástup o piatej hodine. :) Ráno sme sa mali stretnúť s J. a H. Bohužiaľ H. ochorel a nechcel to hrotiť, takže sme si museli s J. vystačiť. V stane sme dostali tričko, bundičku, šiltovku a na krk preukaz dobrovoľníka. Bolo super, ako som počas dňa zistila, že s týmto preukazom som sa mohla dostať kamkoľvek som chcela, takže som videla zblízka tých najlepších. :)))
Ako prvú prácu sme dostali v koridoroch rozvešať bannery, to sme mali za pár minút hotové. Potom raňajky (dostali sme dve bagety a horalku) a o 7:45 nástup do koridorov. Každý jeden koridor mala na starosti jedna dvojica dobrovoľníkov a securiťák, ten sa tam nakoniec neobjavil... My s J. sme dostali na starosť koridor G, nesmeli sme do neho pustiť iných bežcov, než tých, čo mali G na čísle. No občas to bol s ľudmi celkom boj, nechceli to pochopiť.. Dokonca mi raz niekto otvoril plot na druhej strane a dav sa tam začal valiť.. Nakoniec sme to ustáli a pred deviatou sme odstránili pásky rozdeľujúce koridory. O deviatej bežci šťastne odštartovali. Bolo to tak pekné počuť z reproduktorov Vltavu a vidieť ako sa rozbiehajú. Po odbehnutí maratóncov sme pozbierali oblečenie a smeti z trate.

S J. pri rozdávaní fólií. :) Autor: Tomáš Novotný
O cca 9:35 štartoval rodinný beh na 4,2km, museli sme nachystať občerstvenie a pripraviť si medaile pre bežcov. Pri rozdávaní som stretla známu z rodného mesta, ktorú som nevidela minimálne desaťročie. :D A medailou som ovenčila aj Yukiarashi, ktorú zdravím. :D

Po odbehnutí rodinného behu sme museli zlikvidovať zátarasy a bannery, nevďačná práca, hlavne keď bol nedostatok rezačov. To už sa čas blížil k 11-tej hodine, kedy mali dobehnúť prví bežci. Do cieľoveho priestoru som sa dostala asi až 11:30. Mali sme dávať pozor, či niekto neskolabuje a prípadne volať záchranárov. S J. sme stáli hneď na začiatku a pomáhali sme aby nám bežci nešli omylom do VIP sekcie. Stretla som mnoho známych tesne po dobehu, pomohli sme asi 2x kolabujúcim a bolo to úplne úžasné. Asi okolo jednej sa začalo trošku zaťahovať a tak sme začali rozdávať fólie, to sme vydržali tak do druhej a totálne K.O. sme si šli na chvíľku oddýchnuť. Už vtedy som toho mala plné kecky a najradšej by som už šla domov. Ale v pokynoch sme mali, že budeme do štvrtej. Okolo tretej sme ešte šli na pár minút fandiť do cieľa posledným dobiehajúcim a tesne pred štvrtou sme to vzdali a šli domov. Na pomáhanie s odpratávaním bannerov a zábradlí už nezostali sily.

A aký je celkový pocit s odstupom? Bolo to úžasné, ta atmosféra a možnosť sa dostať kamkoľvek a vidieť kamarátov hneď v cieli, môcť im popriať a tak. :) Ale bolo to strašne náročné! Od piatej neustále na nohách, občas chaos a človek nevedel čo má kde robiť, nedostatok pomôcok.. Takže nabudúce už asi do takejto dobrovoľníckej akcie nepôjdem. A môj tip pre organizátorov je, aby prácu dobrovoľníkov rozdelili na dve smeny. Jedni prídu skoro ráno a odídu skôr a druhí by prišli neskôr, ale zostali by do konca. Nebolo by to tak únavné a náročné! A ešte trošku pridať na prídele jedla. Dve bagety a Horalka je na 11-12 hodín na nohách málo a bola som rada, že mám nejaké jedlo so sebou navyše.
No ale hlavne! Dúfam, že budúci rok si už atmosféru vychutnám z pozície bežca. :)

Včera som si dala krátky a veľmi pomalý beh na 5km s tempom 7:52min/km, nemyslela som, že z toho môžu tak bolieť nohy! :D Držala som si tep 151 úderov (74% MT).

Večer chcem ísť na volejbal, takže som si včera naplánovala beh už ráno, nakoniec sme sa dohodli zase s A. (moc jej týmto ďakujem za podporu :)), aspoň som mala istotu, že sa z postele fakt vykopem a chceli sme sa držať na 6:30, čo sa nám celkom podarilo. Ubehli sme 7,4km v priemernom tempe 6:40 a máme záväzok, že nabudúce nebudeme toľko kecať a ja si hlavne nesmiem zabudnúť hroznový cukor. :) Bohužiaľ akurát ten tep.. Priemer 169 úderov, čo je 83% MT. Jednoznačne musím spomaliť.. Takže ďalší beh bude zase niečo pomaličké. Budem informovať ako sa mi to darí. :)

9 komentárov:

  1. Ahoj Míšo, pěkně napsané a moc zajímavé :-) .....taky mě mrzí, že jsem nebyla. Přihlásila jsem se už na poutní maraton, který pořádá Farní charita Cheb...moc prima lidi. Ale zřejmě to pojmeme jako kombinaci kolo a běh. hezký den.
    Zuzka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Naopak, já děkuji tobě. Ta maratonská atmosféra byla úžasná. Úplně jsem z toho dostala strašnou "chuť" běžet maraton :D Uvažuju, zda to zkusit už letos na podzim, nebo to nechat až na příští rok.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ahoj. :)
    Ty jo, úplně tě obdivuju za to, co jsi dokázala, začít takhle běhat a to všechno kolem. Ale nejvíc se ti klaním za to, že jsi uběhla půlmaraton.
    Já sama teď o půlmaratonu začínám uvažovat, ale nevím, jestli na to mám. Běhám sice pravidelně, ale většinou jen okolo 5 km, neběhám moc často delší tratě, takže 21 km je pro mě nepředstavitelných. Myslíš, že se to dá zvládnout v pohodě? Jak jsi se cítila ty a jaká byla tvoje nejdelší vzdálenost před tím, než jsi uběhla půlmaraton?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, musis vediet sama, na co sa citis. :) Nez som bezala svoj prvy 1/2M, najviac som ubehla asi 11km. :)

      Odstrániť

Každý váš komentár ma poteší. :)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...