Nemám v pláne na služobke zaháľať, tak som vyrazila prezrieť si okolie. Aspoň konečne spoznám svoje hlavné mesto. Oproti Prahe to tu skoro vôbec nepoznám, hanba mi.
Slečna na recepcii mi odporučila dve jazerá v okolí, že okolo nich behávajú. Kuchajda a Štrkovecké jazero. Ako prvé som si vybrala to Štrkovecké. Cesta k nemu od hotela má približne 1km a koliesko okolo dá tiež cca 1km. Oproti Divokej šárke je to moc príjemná rovinka. Nezvyk. :) Mínus je, že nerada behám kolieska. Teda myslela som si, že by ma nebavilo behať v kruhu. Nebolo to také hrozné. Aj som stretla inú bežkyňu.
Zajtra si skúsim pre zmenu tú Kuchajdu, ak ma študenti na školení nezničia. Ale treba si vyvetrať hlavu. Cesta k nej bude asi podobne dlhá, uvidím, čo prostredie.
A skúsila som tie nové šortky. Sú moc príjemné. :) A aj dobre vyzerajú.
Napadlo mi. Ako reagujete, keď na vás ľudia pokrikujú počas behu? Možno o tom napíšem ďalší článok. Chlapi si na samotnú ženskú často dovolia. V podstate, keď nebehám mimo civilizáciu, sa mi ešte nestalo, že by po mne niekto nezakričal, neposunkoval.
Bežkyňa
Taky jsem v Bratislavě v podstatě nikdy nebyl. Není to sice moje hlavní město, ale určitě je to taky ostuda :)
OdpovedaťOdstrániť