Ahojte! Asi sa zdá čudné,
prečo píšem tak skoro, ale chcem sa podeliť s vami o recenziu
na Banish Fat Boost Metabolism. Určite je tu takých recenzií veľa, ale aj ja
chcem prispieť svojou troškou. Ja si napríklad rada čítam niektoré veci aj
tisíc krát, nech som si istejšiaJ. Noha je už zdravá tak
som si dokončila aj Ripped in 30 a skúsila nejaký ten iný program, kým začnem
s Body Revolution J
pondelok 29. apríla 2013
nedeľa 28. apríla 2013
Běh pro světlušku 2013 a také malé zhrnutie
Pár dní som sa neozvala, ale nebojte, nič sa nedeje a stále tu som. :) Len ako je pekné počasie, nejako sa stále niekde flákam.
V Oščadnici sa k nám na hoďku pridala kámoška. |
Minulý víkend som strávila s kamarátkou na Slovensku v Oščadnici. Bol to úplne luxusný víkend, bývali sme v apartmáne a mali sme tam aj saunu! Pohyb som mala iba dve prechádzky, moc sa nám nič nechcelo. :)
V pondelok práca a večer rehabilitácia u mojej skvelej fyzioterapeutky - ASFyzio. Zmenila som trochu bežeckú techniku, tréner ma upozornil na chyby a pobolievajú ma z toho okostice, tak mi ich pomasírovala.
V utorok som bola na Nike tréningu. :) Bára s Pavlom nás pekne potrápili, pár krát sme na rôzne spôsoby vybehli a vyskákali schody na letnú, bežeckú abecedu, šprinty, štafetu v tímoch súťažne a v pauze posilko a na koniec drepy, kliky a súťaž, kto prvý dobehne späť do obchodu. Takto ma telo už dlho nebolelo. :D Po tréningu do hospody s našou super partou na zaslúžené osvieženie. :) Až teraz som zistila, že nefiltrovaný Staropramen je 12-tka a prečo mi to tým pádom vždy tak udrie! :D
Streda bola v znamení Běhu pro světlušku! Konal sa už druhý ročník tejto úžasnej akcie pre nadáciu Světluška, ktorá pomáha nevidomým. S kolegyňou sme sa zúčastnili už ročníku prvého a moc sme sa tešili na ďalší beh. Ja som si chcela trhnúť svoj osobáčik, ale zišlo sa nás skoro 2000 a ako môžete vidieť na mojich medzičasoch, prvý kilometer sme sa skôr predierali davom a na konci sa mi rozviazala šnúrka a potom som to zabudla vypnúť. Oficiálna časomiera nebola, v každom prípade som noc predtým moc nespala a vôbec som sa necítila vo forme. Ešte z tréningu ma všetko bolelo! Potom som utekala domov, baliť sa na cestu na Slovensko k rodičom.
Oslavujú obaja jubileum. :) Takže štvrtok som strávila na ceste. V piatok sme vyrazili na Veľký Rozsutec do Malej Fatry, ale dole sme si všimli, že kvôli hniezdeniu vtákov je cesta na Rozsutec uzavretá, na poslednú chvíľu sme zmenili plán a vyliezli sme na Stoh hneď naproti Rozsutcu. Cesta do sedla bola v pohode, topili sa snehy, voda sa liala dole, všade kvitol šafrán. :) Ale v sedle neskutočne fučalo! Tu sa cesta delila a časť chodníka na Stoh bola v lese a sneh sa tam ešte nestihol roztopiť. Takže sme sa celkom zapotili, kým sme sa tým občas skoro metrovým snehom prebrodili. Našťastie to bolo iba pár desiatok metrov. Hore sme si museli nájsť závetrie aby nás neodfúklo dole, dali sme si desiatu a našla som s O. kešku - STOH. Som asi nejaká divná, ale pekne mi to dalo zabrať. Musím viac spať a regenerovať.
Veľký Rozsutec |
V sobotu som si vybehla iba nejaké necelé 2km a poobede bola oslava. Myslím, že veľmi vydarená. Keď ocino spracuje fotky, hodím vám sem nejakú spoločnú so ségrou. :) Dnes som úplne tuhá, tak sme sa boli iba prejsť a nájsť jednu novú kešku v okolí - Jahodnícke háje. Mám z nej radosť, pretože som našla svoj prvý trackovací predmet. :) Dokonca ešte ani nebolo zalogované, že tam je, bolo to prekvapenie.
Teraz sa už iba flákam, bolí ma hrdielko, dúfam, že to do zajtra prejde, nechce sa mi byť chorá.
A na koniec jednu fotečku v nešportovom. :) Takto som sa vyparádila v pondelok do práce.
sobota 20. apríla 2013
Zbohom Ripped in 30:) alebo už druhý mesiac je za mnou ;)
Ahojte!:).
Tak ako sa
máte? Ja sa poslušne hlásim, že som dokončila Ripped in 30. Nedokončila som ho
ale úplne, chýbajú mi odcviciť 3 dni zo 4teho levelu, ale kvôli jednému
kozmetickému zákroku nemôžem stúpiť na nohu, tak si od piatku vegetímJ
piatok 19. apríla 2013
Dobrovoľník na Volkswagen Maraton Praha!
Dievčatá a chlapci! Juchú! :)
Pred pár dňami som na popud kamaráta z behania vyplnila na internete prihlášku na dobrovoľníka na Volkswagen Maraton Praha. Páčila sa mi myšlienka zúčastniť sa aspoň týmto spôsobom a zažiť si tu atmosféru naplno! Mala som možnosť si zvoliť kde chcem pomáhať a vybrala som si štart/cieľ. Niekoľko dní sa nič nedialo a včera mi prišlo potvrdenie. :)
Dobrý den / Ahoj,
mnohokrát díky za Tvůj zájem nám pomoci zorganizovat nejprestižnější maraton v České republice - Volkswagen Maraton Praha. Tento závod už je vyprodán, máme nahlášeno 9 000 běžců!
Posílám informace ohledně srazu a prosím o potvrzení Tvé účasti obratem (Stačí napsat, ano přijdu, můžete se na mne spolehnout).
Pokud nemůžeš přijít, prosím, abys mi to také napsal/a (Nepřijdu, omlouvám se z účasti.)
Popis činnosti: pomoc s koordinací prostoru startu a cíle všech běžců maratonu
Prostor startu a cíle je nejdůležitějším místem závodu, proto jsem ráda, že nám pomůžeš s organizací právě zde.Mám strašnú radosť! Síce je zraz už o piatej ráno a bude to veľmi náročné, ale moc sa teším. Keď budú dobiehať do cieľa, tak to asi oplačem, pár krát zatlačím slzičku. Hlavne dúfam, že uvidím všetkých kamarátov, čo bežia, v cieli!
Jako odměnu obdržíš oficiální dobrovolnické tričko, bundu, bagetu, pití, dobrovolnickou příručku a slevovou kartičku RunCzech klubu.
Pro celkovou organizaci je velice důležité znát počet dobrovolníků, kteří přijdou a pomohou, proto se těším na vaše odpovědi!
Díky moc a přeji Ti pěkný den!
Uvidím, či bude čas fotiť aspoň mobilom a keď tak sa podelím o fotky. :)
štvrtok 18. apríla 2013
Nemyslite len na seba - poďte darovať krv!
Kamarátka to volá hra na upírov, aj keď je to vlastne opačne, nechávate sa vysať! :)
Áno, myslíte si správne, dnes som sa konečne po rokoch odhodlala ísť darovať krv a mám z toho strašne dobrý pocit. Dúfam, že krvička pomôže tam, kde je treba. Bola som na Karlovom námestí vo Všeobecnej fakultnej nemocnici. Prvý pokus bol už včera s kamarátom, ale to by som nebola ja, aby sa niečo nestalo... Zabudla som si kartičku poistenca... :) Takže dnes ráno nasledoval pokus číslo dva, kartičku aj občianku som si pribalila, veľa som deň pred pila a ráno som si dala žitný chlebík s masielkom a džemom. Na Fakultné transfúzne oddelenie som dorazila okolo 7:30. Prečítala som si poučenie a vyplnila som dotazník, potom mi vzali vzorku krvi a absolvovala som pohovor s pani doktorkou. Všetko dopadlo dobre a mohla som ísť na vysatie. :) Bola som strašne nervózna, ale nakoniec to nič nebolo, len tá ihla bola fakt obrovská! Trvalo to asi 10 minút, kým sa naplnil vak, medzitým sme sa rozprávali so sestričkami, ktoré sú mimochodom moc milé, a s jednou slečnou, ktorá tiež darovala. Obávala som sa, či mi nepríde nevoľno, ale odišla som po svojich. Pätnásť minút som ešte sedela v čakárni a tlačila si na ruku. Pred odchodom som od sestričiek dostala pripináčik za prvé darovanie, je moc pekný a mám sa znova ukázať až za približne pol roka, vraj som moc chudá. :D
Teraz sa cítim trošku zmätená a nemyslí mi to, to ale nie je nič nové. :D A je mi trošku zima, do dňa by to vraj malo byť zase O.K.
Čo vy? Chodíte tiež darovať? :)
Premýšľam aj, že sa prihlásim aj do registra darcov krvotvorných buniek. Nabudúce si vypýtam dotazník. Info nájdete na webe www.darujzivot.cz.
Áno, myslíte si správne, dnes som sa konečne po rokoch odhodlala ísť darovať krv a mám z toho strašne dobrý pocit. Dúfam, že krvička pomôže tam, kde je treba. Bola som na Karlovom námestí vo Všeobecnej fakultnej nemocnici. Prvý pokus bol už včera s kamarátom, ale to by som nebola ja, aby sa niečo nestalo... Zabudla som si kartičku poistenca... :) Takže dnes ráno nasledoval pokus číslo dva, kartičku aj občianku som si pribalila, veľa som deň pred pila a ráno som si dala žitný chlebík s masielkom a džemom. Na Fakultné transfúzne oddelenie som dorazila okolo 7:30. Prečítala som si poučenie a vyplnila som dotazník, potom mi vzali vzorku krvi a absolvovala som pohovor s pani doktorkou. Všetko dopadlo dobre a mohla som ísť na vysatie. :) Bola som strašne nervózna, ale nakoniec to nič nebolo, len tá ihla bola fakt obrovská! Trvalo to asi 10 minút, kým sa naplnil vak, medzitým sme sa rozprávali so sestričkami, ktoré sú mimochodom moc milé, a s jednou slečnou, ktorá tiež darovala. Obávala som sa, či mi nepríde nevoľno, ale odišla som po svojich. Pätnásť minút som ešte sedela v čakárni a tlačila si na ruku. Pred odchodom som od sestričiek dostala pripináčik za prvé darovanie, je moc pekný a mám sa znova ukázať až za približne pol roka, vraj som moc chudá. :D
Teraz sa cítim trošku zmätená a nemyslí mi to, to ale nie je nič nové. :D A je mi trošku zima, do dňa by to vraj malo byť zase O.K.
Čo vy? Chodíte tiež darovať? :)
Premýšľam aj, že sa prihlásim aj do registra darcov krvotvorných buniek. Nabudúce si vypýtam dotazník. Info nájdete na webe www.darujzivot.cz.
utorok 16. apríla 2013
Boston... Vienna City Marathon Relay 2013
Pôvodne mal byť dnešný príspevok hlavne o našej nedeľnej štafete, ale po včerajších výbuchoch nemôžem
nereagovať. Nechápem ako niekto môže zaútočiť na ľudí, ktorí si prišli zabehať a užiť ten pocit eufórie a príval endorfínov. Všetci tam museli byť nesmierne šťastní a zrazu BUM! Panika, strach, zmätok a BUM! :( Nikto nerozumie čo sa deje... Celá ta radosť z dobiehania do cieľa niekam odletela. Je mi to nesmierne ľúto. Som šťastná, že sa nič nestalo bežcom z ČR a SR, bolo ich tam údajne 25. Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým a zraneným mnoho síl dať sa dohromady, celý bežecký svet na vás myslí. Skladám pomyselný klobúk dole pred všetkými bežcami, čo po dobehnutí išli darovať krv pre zranených! Vienna City Marathon Relay 2013
Modelky :) |
Pekne nám to urobilo náladičku. Cestou sme stratili asi hodinu na D1 kvôli dvom nehodám sa doprava odkláňala cez Jihlavu, čo nám trošku narušilo náš super truper plán od Dina, ale nevadí, nie sme másla. :) Po príjazde do Viedne sme si šli rovno do Expa pre čísla, kúpila som si tam v akcii kompresné členkové ponožky. Potom sme už hladní zamierili na Naschmarkt a dali sme si tam úžasný pravý jahňací kebab! Nakúpila som aj domov nejaké korenie a sušené paradajky a pred odchodom som si dala malý kúsok baklavy. Ďalšia cesta viedla do hostelu A&T, musím ho veľmi pochváliť! Krásny, nový a čistý! Ak pôjdete do Viedne a budete hľadať lacné ubytovanie, neváhajte. Po krátkom šlofíku a sprche sme opäť vyrazili do centra, tentokrát metrom na Karlsplatz. Prešli sme si operu, šli sme okolo Hotelu Sachr, okolo Hofburgu, kde sme sa v kostole Augustinerkirche boli pozrieť na sochu jedného talianskeho umelca, nádherné dielo, látka z kameňa vyzerala ako ozajstná! Potom sme urobili pár fotiek na Stephanplatz a keďže nám niektorým už bola zima, presunuli sme sa do reštaurácie Da Capo, kde sme plánovali spoločnú večeru. Dala som si špagety Carbonara, ideálna večera pred závodom. :D Nakoniec nás odtiaľ slušne vykopli už pred ôsmou, takže ostatní sa šli najesť inam, dala som si ešte s Peťkou pohárik vínka a šup do hostelu, chcela som sa poriadne vyspať, inak sa mi zle beží a mám vysoký tep.
streda 10. apríla 2013
Recenzia podprsenky Panache Sport od www.spravnapodprsenka.cz
Pred pár dňami som využila ponuku webu www.spravnapodprsenka.cz, ktorú zverejnili na svojej facebookovej stránke. Hľadali blogerky, ktoré by vyskúšali nejakú podprsenku z ich obchodu a napísali na ňu recenziu. S Karolínou zo Správnej podprsenky som si už písala v dobe, keď som pripravovala článok do časopisu - Správna podprsenka na behanie
Pamätala si ma a rovno mi ponúkla športovú podprsenku Panache, v článku som ju síce spomínala, ale nemala som osobnú skúsenosť, takže ma to veľmi potešilo. Pre podprsenku som si šla ešte v ten deň, predajňa sa nachádza kúsok od Palmovky na ulici Na hrázi 3, majú otvorené od 10:00 do 19:00 vo všedné dni a v sobotu od 10:00-14:00. V obchode som si skúsila niekoľko rôznych veľkostí. Predsa len som nechcela podceniť, ako mi podprsenka sedí a po schudnutí som si ešte stále nie úplne istá svojou novou správnou veľkosťou. Nakoniec mi najlepšie sadla veľkosť 28F (60G/H v EU číslovaní), držala pevne a pekne zakryla prsia, menší košíček už prsia trosku deformoval a väčší obvod mi prišiel moc voľný. (Ehm, budem musieť vymeniť aj svoje normálne podprsenky, prídu mi teraz nejaké moc voľné. :D)
Bola som pevne rozhodnutá si podprsenku vziať na polmaratón a poriadne ju otestovať aj napriek radám od kamarátov, že je to blbosť, že ju nemám otestovanú a že to môžem potom pri závode ľutovať. Jasné, mali pravdu, ale ja som sa v nej cítila dobre, nikde netlačila, držala pevne, takže som to proste riskla.
Na štarte som z toho bola priznám sa trošičku nervózna, ale bolo to dobré rozhodnutie. Podprsenka splnila svoj účel, počas závodu som ju vôbec neregistrovala. Je celkom hrubá a bolo v nej dosť teplo, čo zase v tom počasí nebolo na obtiaž. Čo sa týka odvádzania potu, necítila som žiadne mokro ani chlad, takže podľa mňa funkciu splňuje, po behu síce bola vlhká, ale určite nie mokrá, že by sa dala žmýkať a uschla veľmi rýchlo.
Na nedeľný výbeh som si ju vzala tiež a aj v utorok na tréning a som maximálne spokojná. :) Hlavne na tréningu, pri behu na letnej. Keď som tam videla dve slečny bežiace naproti mne, boli trochu obdarenejšie a aj pod mikinami bolo vidieť ako im prsia skáču hore dole. Dúfam, že sa na mňa neurazili, keď som zavolala, že by to chcelo poriadnu podprsenku! A verím, že im to zašrotovalo v hlave a niečo si o podprsenkách na behanie nájdu. :)
Toť moje pocity.
No a ako podprsenka Panache Sport vyzerá? Je to v podstate klasická podprsenka s menšiou výstužou a kosticami, vpredu ešte s jednou vstvou látky, takže podprsenka na zbežný pohľad vyzerá ako obyčajná športová lambada. Zapína sa na tri háčiky a ramienka má hrubé a trochu vypolstrované, samozrejme si môžete upraviť dĺžku ramienok a dokonca si vďaka háčiku, môžete ramienka vzadu spojiť do X, aby vám podprsenku nebolo vidieť pod tričkom odhaľujúcom lopatky. Keď ju porovnám s podprsenkou Freya Active, ktorú tiež vlastním, jej veľkou výhodou je, že nerobí špicaté prsia, čo väčšine dámam dosť vadí. V obchode ju majú v čiernej variante a v pár farebných variantách, cena podprsenky je 1299 Kč. V prípade, že vami zvolenú farbu na predajni nemajú, je možné ju objednať na vyžiadanie.
Viac informácií a zaujímavostí o podprsenke si môžete prečítať na odkaze tu. Ako napríklad, že sa podprsenka stala v roku 2012 najlepšiou podprsenku na UK Lingerie Awards a nájdete tam aj video s testom podprsenky.
A ešte moje fotky:
Veľkosť 28F |
Vienna Calling!
Ja sa už tak neskutočne teším. :))) http://www.vienna-marathon.com
Falca si pekne nahrám do MP3, je proste boží. :D Pobežím ako druhá v poradí cca 6km a chcela by som to udržať pod 6min/km. Vyrážam od Schonbrunnu, to bude nádhera. :))) Po polmaratóne je vo mne ešte taká eufória.
A včera na tréningu som sa dosť zničila, ale bolo to úplne super. :) Honza Jakubíček nám kontroloval techniku a upozorňoval nás na chyby, musím na to myslieť poriadne a dávať si pozor. Konečne snáď chápem ako to má správne byť, už to len dostať do krvi. :)
pondelok 8. apríla 2013
Ako sa cítim po polmaratóne? A malé zamyslenie
K napísaniu tohto článku ma nakopli kolegovia v práci. Uvedomila som si aké mám šťastie, že mám podporu priateľa, rodiny, priateľov a vás tu na blogu v tom čo robím. Neuveriteľne to človeku dodáva energiu a ja vám za to ďakujem.
Ale najskôr pekne po poriadku. Včera som si bola poctivo pomaly zabehnúť Divokou šárkou. Síce som nohám vďaka diskotéke nedala moc odpočinúť, ale aj tak som mala proste pocit, že pomalý výbeh bude to ideálne, nechcelo sa mi šaškovať s palicami. :) Ubehla som si 7,5km, nejaký ten kopček, doma som skoro nevyšla do schodov a preklínala sa.. Našťastie to bol len prvotný dojem a po strečingu to bolo lepšie. Akurát som sa zamerala na techniku a skúšala bežať poriadne cez špičku a moc sa to nepáčilo môjmu kolenu, tak ma dnes trochu ťahá. Inak cítim slabo stehná, ostatné je v pohode. Zároveň som dnes mala lietajúcu jógu a poriadne som sa na nej pretiahla. Nepríjemné boli iba občasné kŕče, magnézium dopĺňam a vypila som dnes aj celú fľašu magnézie, tak neviem čo mi hrabe a dúfam, že to zase čoskoro prejde. Večer som si šla ľahnúť už o pol desiatej a myslím, že telu to prospelo, spala som skoro 9 hodín.
No a prečo ten úvod?
Trošku ma rozosmutnila reakcia niektorých kolegov. Samozrejme som doniesla do práce ukázať medailu, chcela som sa pochváliť. :) Niektorí reagovali normálne, nevzrušene, niektorí s nezáujmom a jako no a co? A potom sa dozviem, že kym nedobehnem aspoň v prvej desiatke, nemá zmysel sa chváliť. A že aby som mohla behať, tak najskôr strávim týždeň u doktorov (áno, ale fakt nie kvôli behaniu som behala po vyšetreniach). Naopak vďaka behu a pohybu sa mi narovnal chrbát, som šťastná a plná endorfínov a pozitívnej energie. Škoda, že do očí mi to nikto nepovie, povedala by som im, chodze si to ubehnúť a tiež budete tak spokojní. :)
Takže baby, ktoré doma nepodporujú, nevešajte hlavu a z neprajníkov, alebo ako ich nazvať, si nič nerobte, púšťajte to jedným uchom dnu a druhým von a nenechajte si skaziť radosť z úspechov aj keď to nie je vždy jednoduché. A vy čo máte všade podporu, vážte si ju. :)
Sklamalo ma to, ale život ide ďalej. Športujem pre seba. :) Už sa nemôžem dočkať nedele a maratónu vo Viedni, kde pobežíme štafetu!
PS: Prihlásila som sa na RunTour Plzeň. Idete niekto? :)
Ale najskôr pekne po poriadku. Včera som si bola poctivo pomaly zabehnúť Divokou šárkou. Síce som nohám vďaka diskotéke nedala moc odpočinúť, ale aj tak som mala proste pocit, že pomalý výbeh bude to ideálne, nechcelo sa mi šaškovať s palicami. :) Ubehla som si 7,5km, nejaký ten kopček, doma som skoro nevyšla do schodov a preklínala sa.. Našťastie to bol len prvotný dojem a po strečingu to bolo lepšie. Akurát som sa zamerala na techniku a skúšala bežať poriadne cez špičku a moc sa to nepáčilo môjmu kolenu, tak ma dnes trochu ťahá. Inak cítim slabo stehná, ostatné je v pohode. Zároveň som dnes mala lietajúcu jógu a poriadne som sa na nej pretiahla. Nepríjemné boli iba občasné kŕče, magnézium dopĺňam a vypila som dnes aj celú fľašu magnézie, tak neviem čo mi hrabe a dúfam, že to zase čoskoro prejde. Večer som si šla ľahnúť už o pol desiatej a myslím, že telu to prospelo, spala som skoro 9 hodín.
No a prečo ten úvod?
Trošku ma rozosmutnila reakcia niektorých kolegov. Samozrejme som doniesla do práce ukázať medailu, chcela som sa pochváliť. :) Niektorí reagovali normálne, nevzrušene, niektorí s nezáujmom a jako no a co? A potom sa dozviem, že kym nedobehnem aspoň v prvej desiatke, nemá zmysel sa chváliť. A že aby som mohla behať, tak najskôr strávim týždeň u doktorov (áno, ale fakt nie kvôli behaniu som behala po vyšetreniach). Naopak vďaka behu a pohybu sa mi narovnal chrbát, som šťastná a plná endorfínov a pozitívnej energie. Škoda, že do očí mi to nikto nepovie, povedala by som im, chodze si to ubehnúť a tiež budete tak spokojní. :)
Takže baby, ktoré doma nepodporujú, nevešajte hlavu a z neprajníkov, alebo ako ich nazvať, si nič nerobte, púšťajte to jedným uchom dnu a druhým von a nenechajte si skaziť radosť z úspechov aj keď to nie je vždy jednoduché. A vy čo máte všade podporu, vážte si ju. :)
Sklamalo ma to, ale život ide ďalej. Športujem pre seba. :) Už sa nemôžem dočkať nedele a maratónu vo Viedni, kde pobežíme štafetu!
PS: Prihlásila som sa na RunTour Plzeň. Idete niekto? :)
Celius Fit and Slim
Pred pár týždňami som dostala možnosť otestovať koktejly Fit & Slim od firmy Celius. Výrobca uvádza, že koktejl sa dá použiť ako náhrada svačiny. Najskôr si to zhrňme.
Príprava je veľmi jednoduchá, prášok stačí zaliať vodou/mliekom a zamiešať. S Fit & Slim budete mať pod kontrolou kalórie, tri lyžice (48g) majú 202kcal, prípadne dve lyžice (35g) obsahujú energetickú hodnotu 147kcal, v prípade, že nápoj pripravujete z mlieka, nezabudnite započítať aj jeho kalorickú hodnotu.
Vyrába sa v štyroch príchutiach - vanilka, banán, jahoda a čokoláda. Jedno balenie obsahuje 480g prášku a vystačí vám na 10 jedál.
Čo to Fit & Slim je?
Je to prášok, ktorý sa rozrába vo vode alebo mlieku a je vhodný pri redukčnej diete. Poslúži vám ako náhrada jedného až dvoch jedál denne. Jeho výhodou je, že obsahuje predpísané množstvo vlákniny, takže by ste po vypití mali mať dostatočný pocit nasýtenia. Taktiež obsahuje L-karnitín, ktorý pomáha spaľovaniu tukov a nesmieme zabudnúť na vitamíny, minerály a omega 3 kyseliny a v neposlednej rade koncentrát z plodov Acai, ktoré pôsobia ako antioxidanty.Príprava je veľmi jednoduchá, prášok stačí zaliať vodou/mliekom a zamiešať. S Fit & Slim budete mať pod kontrolou kalórie, tri lyžice (48g) majú 202kcal, prípadne dve lyžice (35g) obsahujú energetickú hodnotu 147kcal, v prípade, že nápoj pripravujete z mlieka, nezabudnite započítať aj jeho kalorickú hodnotu.
Vyrába sa v štyroch príchutiach - vanilka, banán, jahoda a čokoláda. Jedno balenie obsahuje 480g prášku a vystačí vám na 10 jedál.
Zloženie
Tu bude asi najlepšie odkázať priamo na stránky výrobcu, takže zloženie nájdete na tomto odkaze - http://www.fit-slim.cz/slozeniChuť a moje dojmy
Ako prvý som otvorila balíček s banánovou príchuťou. Vyskúšala som si koktejl rozrobiť vo vode a vzala som si ho do práce na olovrant (odpolední svačinu). Chuťovo mi moc nesadol, ale nie kvôli samotnému koktejlu, ale nechutilo mi to vo vode. A ani môjmu mozgu nedošlo, že vypitý koktejl má akože nahradiť jedlo. :))) Priznávam sa, že som bola celkom hladná, ale asi to je skôr o psychike.
Druhý deň už som bola múdrejšia a vodu nahradila mliekom. :) Chuť bola omnoho lepšia, ale stále ten hlúpy pocit hladu aj keď nápoj je vyvážený zložením.. Čo s tým? Zistila som, že zloženie je podobné sachariďákom a po cvičení je dobré doplniť sacharidy! Tak som si nápoj začala brávať so sebou na cvičenie a do posilovne a parádička. :) Pomohol mi preklenúť dobu kým sa dostanem domov a normálne sa najem. :) Keď som banánovy dojedla, otvorila som si jahôdkový a ten je teda mňam. Ešte ma čaká vanilka a čokoláda. Ja ale čokoládu nejako moc nemusím, tak ho asi dám sestre na vyskúšanie.
U mňa redukčná dieta nepripadá do úvahy, preto som sa rozhodla koktejl využiť takto, ale dámam, ktorým lekár redukčnú dietu naordinoval, koktejl určite moc pômôže rozložiť si energetické hodnoty potravy na celý deň. Často od žien počujem, že je zložité kvôli ich práci pravidelne jesť, že sa nemajú možnosť v práci najesť niekoľkokrát denne, nemôžu mať na svojom pracovnom mieste jedlo a podobne, chápem to. A práve pre vás je super varianta koktejlu na svačinu! Takže dámy, žiadne výhovorky, pravidelná strava je dôležitý krok k úspechu a koktejl vo fľaške ľahko schováte pod pult. :)
Súťaž
Na facebokoovej stránke aktuálne prebieha súťaž o zaujímavé ceny, stačí nahrať akúkoľvek fotografiu na tému zdravý životný štýl.
Odkaz na facebook - https://www.facebook.com/appleslim.cz
Čo vy? Máte s podobnými nápojmi skúsenosti?
nedeľa 7. apríla 2013
Pražský polmaratón DONE!
Priznám sa hneď úvodom, že taká nervózna ako teraz, som v septembri v Ústí vôbec nebola. :)
Ráno som si ešte rýchlo nachystala náramok s plánovanými medzičasmi a pred desiatou som vyrazila na staromestskú, kde sme mali zraz s partou. Pred jedenástou sme sa spolu presunuli do zázemia, čakal tam na nás pripravený teplý čaj. Organizačne to mali zmáknuté výborne. Okolo 11:15 sme si hodili veci do úschovne a 11:30 sme sa už mali pomaly presúvať do svojich koridorov, ja som mala koridor J. Tesne pred štartom som si ešte radšej vystála frontu pred TOITOI-kou. Nakoniec som sa rozhodla, že pobežím s vodičom na 2:30 a prípadne podľa pocitu s Jaruškou zrýchlime. Vodičom bol opäť Miloš Škorpil a Lucka, stretla som tam aj svoju spolubežkyňu z Ústí, Zuzku, tak sme prehodili pár slov. :)
O dvanástej som iba z diaľky počula výstrel, štartovaciu čiaru som prebehla až za necelých 10 minút, predsa len dav 12500 bežcov, to chvíľu trvá, kým sa taká masa pohne. :D
Tým, že pre mňa trasa bola nová, ubiehalo to celkom rýchlo. Od vodiča sme sa odtrhli už asi po prvom kilometri. Za pár minút sme podbehli nuselák, všade pri trati nám ľudia fandili. :) Niekde pri výbehu na nábrežie čakala kamarátka Veronika a z tohto vznikla táto fotka. :D Som na nej nejaká moc veselá, je vidieť, že som nebežala naplno, ale tak aspoň som si to užívala.. Niekde v tomto mieste sa k nám pripojila ešte jedna slečna z Nike tréninkov a bežala s nami nakoniec až do konca.
Na piatom kilometri bola prvá občerstvovačka, napila som sa tam a vzala si pol banánu. Šiesty kilometer sa prebiehal po Palackého moste a ďalej sme pokračovali po ulici Svornosti okolo Staropramenu. Siedmy kilometer sa prebiehal popod železnicu a zrovna keď sme tam bežali, po trati šiel vlak RegioJetu. Pán rušňovodič nám zatrúbil do behu, bolo to úžasné! :D Ešte stále sme zvládali si povídat.. Na otočke sme v protismere zamávali Milošovi. Po Hořejším a Janáčkovom nábřeží sme dobehli k mostu Legií, po ňom sme prebehli na Smetanovo nábr. okolo Karlovho mostu, tu som trošku burcovala turistov aby nám fandili, vôbec si nás totiž nevšímali! PCH! :D Keď sme prebiehali po Mánesovom moste, v protismere zrovna dobiehali bežci na cca 1:20, úžasný výkon, fandili sme im, hľadala som medzi nimi Honzu Jakubíčka a Peťa, nakoniec to Hozna dobehol za 1:15:20, takže už bol vtedy v cieli a Peťo za 1:28:29, ten sa zase eštelen blížil . :) Za mostom sme už v nohách mali polovicu, strašne to utieklo. Po polovici sme už trochu stíchli, mala som pocit, že stále zrýchľujeme, ale tempo mi telefón hlásil stále okolo 6:50. Pomaly sme predbiehali stále ďalších a ďalších ľudí. U plovárny sme sa zase na chvíľku stretli už dobiehajúcich, ani tu som nikoho nevidela. Čo sa týka okolia, druhá časť bola už trochu nudná. Na Libeňskom moste ma prekvapili kamaráti, vôbec som nečakala, že tam budú, zrazu som iba počula ako na mňa niekto kričí, dala som im rýchlo po jednej puse na líce a utekala ďalej, dodalo mi to energiu.
Od sedemnásteho kilometra som sa pokúšala trochu zrýchliť, na poslednej občerstvovačke som si trochu posolila banán, predtým som si soľ nevšimla a ani mi to nedošlo, kŕče som našťastie nemala. Na devätnástom kilometri mi začali tuhnúť stehná, ale fest, dala som si hroznový cukor, už len dva kilometre! Prebehli sme čechov most, tam stála tabuľa 20km. U plovárny už bola tabuľa 1000m TO GO! Skvelý pocit. :) 800m, 600m, 400m, 200m, tu už stála kopa fanúšikov. :) Za zatáčkou som už videla cieľ a modrý koberec! Dobehla som na neho a ja cintľavka! Zvlhli mi oči. :D Mám to! Druhý polmaratón za 2:24:37. Trošku ma spätne mrzí, že som do toho viac nešla, ale nevadí, nie je to posledný beh a vždy je to aspoň o trochu lepšie než prvý. :) Veď koľko ľudí vôbec polmaratón niekedy ubehlo? No.. :) Jaruška prebehla cieľ hneď za mnou, vyobjímali sme sa, postrhávali nám čipy, dostali sme medaile, obalili nás do fólie, dali nám tašku s pitím a musli tyčinkou. Vzala som si kus pomaranča a šli sme si po veci. Chcela som si nechať vyryť čas na medailu, ale keď som videla tu frontu, vykašlala som sa na to.. Stretli sme sa s chalanmi a babami a pomaly sme vyrazili pešo (bolo treba ešte chvíľu chodiť) do Tlustej Koaly, kde sme mali rezervovaný stôl, tam sme sa aj prezliekli, nechcelo sa mi čakať frontu v zázemí. Tam už sedeli D. a K., D. dobehol za perfektný čas 1:41:09! Baby to mali všeho všudy od 2:00-2:15. :) Za odmenu som si dala polievku a zapečené zemiaky a samozrejme pivo. Posedeli sme do cca piatej a potom som sa šla domov prezliecť a dať dokopy. Večer sme mali zarezervovaný stôl v Ambiente, tak aby som to tam vydržala. Nakoniec sa nás zišlo 11 a vydržali sme paťit až do tretej rána. :D Nikdy by ma nenapadlo, že po polmaratóne na podpatkoch pretancujem večer. :D
No a dnes som sa zobudila už o pol deviatej a ešte som poupratovala. :D Nohy sú O.K. nič ma nebolí, ani to moje boľavé chodidlo. Teším sa na ďalší 1/2M. :)
A ešte časy:
Ráno som si ešte rýchlo nachystala náramok s plánovanými medzičasmi a pred desiatou som vyrazila na staromestskú, kde sme mali zraz s partou. Pred jedenástou sme sa spolu presunuli do zázemia, čakal tam na nás pripravený teplý čaj. Organizačne to mali zmáknuté výborne. Okolo 11:15 sme si hodili veci do úschovne a 11:30 sme sa už mali pomaly presúvať do svojich koridorov, ja som mala koridor J. Tesne pred štartom som si ešte radšej vystála frontu pred TOITOI-kou. Nakoniec som sa rozhodla, že pobežím s vodičom na 2:30 a prípadne podľa pocitu s Jaruškou zrýchlime. Vodičom bol opäť Miloš Škorpil a Lucka, stretla som tam aj svoju spolubežkyňu z Ústí, Zuzku, tak sme prehodili pár slov. :)
O dvanástej som iba z diaľky počula výstrel, štartovaciu čiaru som prebehla až za necelých 10 minút, predsa len dav 12500 bežcov, to chvíľu trvá, kým sa taká masa pohne. :D
Tým, že pre mňa trasa bola nová, ubiehalo to celkom rýchlo. Od vodiča sme sa odtrhli už asi po prvom kilometri. Za pár minút sme podbehli nuselák, všade pri trati nám ľudia fandili. :) Niekde pri výbehu na nábrežie čakala kamarátka Veronika a z tohto vznikla táto fotka. :D Som na nej nejaká moc veselá, je vidieť, že som nebežala naplno, ale tak aspoň som si to užívala.. Niekde v tomto mieste sa k nám pripojila ešte jedna slečna z Nike tréninkov a bežala s nami nakoniec až do konca.
Na piatom kilometri bola prvá občerstvovačka, napila som sa tam a vzala si pol banánu. Šiesty kilometer sa prebiehal po Palackého moste a ďalej sme pokračovali po ulici Svornosti okolo Staropramenu. Siedmy kilometer sa prebiehal popod železnicu a zrovna keď sme tam bežali, po trati šiel vlak RegioJetu. Pán rušňovodič nám zatrúbil do behu, bolo to úžasné! :D Ešte stále sme zvládali si povídat.. Na otočke sme v protismere zamávali Milošovi. Po Hořejším a Janáčkovom nábřeží sme dobehli k mostu Legií, po ňom sme prebehli na Smetanovo nábr. okolo Karlovho mostu, tu som trošku burcovala turistov aby nám fandili, vôbec si nás totiž nevšímali! PCH! :D Keď sme prebiehali po Mánesovom moste, v protismere zrovna dobiehali bežci na cca 1:20, úžasný výkon, fandili sme im, hľadala som medzi nimi Honzu Jakubíčka a Peťa, nakoniec to Hozna dobehol za 1:15:20, takže už bol vtedy v cieli a Peťo za 1:28:29, ten sa zase eštelen blížil . :) Za mostom sme už v nohách mali polovicu, strašne to utieklo. Po polovici sme už trochu stíchli, mala som pocit, že stále zrýchľujeme, ale tempo mi telefón hlásil stále okolo 6:50. Pomaly sme predbiehali stále ďalších a ďalších ľudí. U plovárny sme sa zase na chvíľku stretli už dobiehajúcich, ani tu som nikoho nevidela. Čo sa týka okolia, druhá časť bola už trochu nudná. Na Libeňskom moste ma prekvapili kamaráti, vôbec som nečakala, že tam budú, zrazu som iba počula ako na mňa niekto kričí, dala som im rýchlo po jednej puse na líce a utekala ďalej, dodalo mi to energiu.
Od sedemnásteho kilometra som sa pokúšala trochu zrýchliť, na poslednej občerstvovačke som si trochu posolila banán, predtým som si soľ nevšimla a ani mi to nedošlo, kŕče som našťastie nemala. Na devätnástom kilometri mi začali tuhnúť stehná, ale fest, dala som si hroznový cukor, už len dva kilometre! Prebehli sme čechov most, tam stála tabuľa 20km. U plovárny už bola tabuľa 1000m TO GO! Skvelý pocit. :) 800m, 600m, 400m, 200m, tu už stála kopa fanúšikov. :) Za zatáčkou som už videla cieľ a modrý koberec! Dobehla som na neho a ja cintľavka! Zvlhli mi oči. :D Mám to! Druhý polmaratón za 2:24:37. Trošku ma spätne mrzí, že som do toho viac nešla, ale nevadí, nie je to posledný beh a vždy je to aspoň o trochu lepšie než prvý. :) Veď koľko ľudí vôbec polmaratón niekedy ubehlo? No.. :) Jaruška prebehla cieľ hneď za mnou, vyobjímali sme sa, postrhávali nám čipy, dostali sme medaile, obalili nás do fólie, dali nám tašku s pitím a musli tyčinkou. Vzala som si kus pomaranča a šli sme si po veci. Chcela som si nechať vyryť čas na medailu, ale keď som videla tu frontu, vykašlala som sa na to.. Stretli sme sa s chalanmi a babami a pomaly sme vyrazili pešo (bolo treba ešte chvíľu chodiť) do Tlustej Koaly, kde sme mali rezervovaný stôl, tam sme sa aj prezliekli, nechcelo sa mi čakať frontu v zázemí. Tam už sedeli D. a K., D. dobehol za perfektný čas 1:41:09! Baby to mali všeho všudy od 2:00-2:15. :) Za odmenu som si dala polievku a zapečené zemiaky a samozrejme pivo. Posedeli sme do cca piatej a potom som sa šla domov prezliecť a dať dokopy. Večer sme mali zarezervovaný stôl v Ambiente, tak aby som to tam vydržala. Nakoniec sa nás zišlo 11 a vydržali sme paťit až do tretej rána. :D Nikdy by ma nenapadlo, že po polmaratóne na podpatkoch pretancujem večer. :D
Takto sme mrzli na štarte. :) |
A ešte časy:
sobota 6. apríla 2013
Hervis 1/2 maraton Praha
Len v krátkosti, dlhší popis zajtra. :) Ubehla som pomalší čas, než som chcela, ale nevadí. :) Výsledok 2:24:37.
A nejaké fotky. :)
A nejaké fotky. :)
Držte mi palce! :)
Kto budete fandit, tak moje predpokladane časy (keď počítam s 10min štartom):
Držte mi palce. :) Budem mať svetlomodrú bundu a číslo F2208.
- Pod nuselakom cca 12:33
- Palackého most 12:50
- Smetanovo nábr. 13:17
- Libensky most 13:50
Držte mi palce. :) Budem mať svetlomodrú bundu a číslo F2208.
štvrtok 4. apríla 2013
Môj prvý plavecký tréning
Včera som bola prvý krát na plaveckom tréningu. Prsia ako tak uplávam, aj sa pri tom zadýcham, ale ako ma trochu hnevali tie kolená, tak prsia na ne zrovná dobré nie sú. Preto som si vymyslela, že by bolo na mieste sa konečne naučiť plávať kraula. Nemôže to byť také zložité predsa..
A je, je to sakra ťažké.
Náš trenér na Nike tréningoch a triatlonista Honza Jakubíček okrem behania trénuje aj plávanie každú stredu na Třebešíne. Kolega bežec Zdeněk na tieto tréningy pravidelne chodí už nejakú dobu, tak som sa rozhodla pridať sa.
Hodinu sme začali rozplávaním sa a potom sme plávali s plavákom (alebo ako sa to volá) a trénovali nohy, zároveň sme mali dýchať do vody a nadychovať sa zdvihnutím hlavy. Pre mňa nadľudský výkon. Strašne som sa pri tom zadýchala a nedokázala som poriadne v kľude dýchať. Asi 3x som sa napila vody. :D
Potom chcel Honza ukázať ako teda toho kraula viem plávať - úplne blbo samozrejme. :) Tak som dostala "individuálny plán", chvíľku som ešte trénovala nohy a dýchanie. Potom postojačky pri kraji bazénu ruky a dýchanie. No a potom som to skúšala zase s plavákom a občas zapojiť ruku. Úplne na konci som si pri záverečnom rozplávaní skúsila pár temp kraulom a bolo to lepšie, ale evidentne mám ešte čo robiť kým nebudem na diaľku vyzerať ako topiaca sa veľryba. :D
A je, je to sakra ťažké.
Náš trenér na Nike tréningoch a triatlonista Honza Jakubíček okrem behania trénuje aj plávanie každú stredu na Třebešíne. Kolega bežec Zdeněk na tieto tréningy pravidelne chodí už nejakú dobu, tak som sa rozhodla pridať sa.
Hodinu sme začali rozplávaním sa a potom sme plávali s plavákom (alebo ako sa to volá) a trénovali nohy, zároveň sme mali dýchať do vody a nadychovať sa zdvihnutím hlavy. Pre mňa nadľudský výkon. Strašne som sa pri tom zadýchala a nedokázala som poriadne v kľude dýchať. Asi 3x som sa napila vody. :D
Potom chcel Honza ukázať ako teda toho kraula viem plávať - úplne blbo samozrejme. :) Tak som dostala "individuálny plán", chvíľku som ešte trénovala nohy a dýchanie. Potom postojačky pri kraji bazénu ruky a dýchanie. No a potom som to skúšala zase s plavákom a občas zapojiť ruku. Úplne na konci som si pri záverečnom rozplávaní skúsila pár temp kraulom a bolo to lepšie, ale evidentne mám ešte čo robiť kým nebudem na diaľku vyzerať ako topiaca sa veľryba. :D
utorok 2. apríla 2013
Slniečko už vylez!
Ako som písala naposledy, mala som posledné dni školenie a času pomálu a som celá taká zdechlá, bože nech už je hezky! Ani nemusí byť teplo, len nech svieti slnko.
V piatok poobede som nasadla do vlaku smer Slovensko. Doma ma čakalo asi 20 čísiel snehu. Samozrejme som so sebou mala veci na behanie a bola som pripravená na posledné poriadne výbehy pred polmaratónom, ale v tom počasí to nešlo. :/ Celý víkend snežilo/pršalo a sneh bol mokrý, takže by som skočila do prvej kaluže hneď pred domom a mohla by som to otočiť. Aj keď s mokrými nohami sa bežať dá, po chvíľke sa to zohreje, no ale nechcelo sa mi do toho. Tak som si urobila flákací víkend, navštívila som babičky, v sobotu som sa stretla s kamarátom z gymplu, veľmi šikovným maliarom, ktorý raz bude určite veľmi slávny. :) Preto som si od neho kúpila svoj prvý obraz. Čo na neho hovoríte? Ja som sa do neho úplne zamilovala, musím ho dať ešte zarámovať.
A Radík sa zrovna dnes chystá tiež do Prahy a vyzerá to, že bude mať aj výstavu v nejakej galérii, určite o tom potom napíšem a dám info kde to bude. Takže ak vás umenie zaujíma, môžete sa zastaviť. :) Možno tam bude zavesený aj tento môj poklad.
No a v pondelok Veľká noc! U nás na Slovensku máme okrem klasiky ako vyšibanie korbáčom aj jeden, u väčšiny dievčat neobľúbený, zvyk a to polievanie vodou a jeden príjemnejší, voňanie voňavkami (kolínskymi). :D Našťastie ocino s bratom to nijako nepreháňajú, takže nejaký kýbeľ vody do postele hneď ráno sa nekonal. Symbolicky na nás vychrstli štamprdlík vody a ešte sme sa mohli brániť uterákom. Zbytok rodiny už taký zhovievavý nebol. :D Schytali sme to pekne pollitrom na balkóne v tej kose, aby nebola voda po byte a hneď 2x, od bratranca a od krstného. Vyvoňané sme boli ako z parfumérie, ale čo, aspoň budeme zdravé celý rok a aj som rada, že sa zvyky dodržiavajú. Dokonca mi v ČR ta voda chýba. :)
Jediné, čo si z českých, respektíve moravských, tradícií rada nechám újsť, je bitka jalovcom! To som zažila iba raz od spolužiaka na VŠ v Brne. Pálilo to ako čert! Zažili ste to už niekedy? :D
Poobede sme si so sestrou nahennili vlasy a zase som sa iba flákala. :) No a teraz už sedím vo vlaku smer Praha, pôjdem ešte na pol dňa do práce, trošku sa bojím, čo sa tam od rána deje. Jeden nemenovaný letecký dopravca s nami ukončil spoluprácu.. Uff, to bude telefónov.. A večer na bežecký tréning vybehať ten prasácky víkend a trošku si odpočinúť do hospody s priateľmi.
V piatok poobede som nasadla do vlaku smer Slovensko. Doma ma čakalo asi 20 čísiel snehu. Samozrejme som so sebou mala veci na behanie a bola som pripravená na posledné poriadne výbehy pred polmaratónom, ale v tom počasí to nešlo. :/ Celý víkend snežilo/pršalo a sneh bol mokrý, takže by som skočila do prvej kaluže hneď pred domom a mohla by som to otočiť. Aj keď s mokrými nohami sa bežať dá, po chvíľke sa to zohreje, no ale nechcelo sa mi do toho. Tak som si urobila flákací víkend, navštívila som babičky, v sobotu som sa stretla s kamarátom z gymplu, veľmi šikovným maliarom, ktorý raz bude určite veľmi slávny. :) Preto som si od neho kúpila svoj prvý obraz. Čo na neho hovoríte? Ja som sa do neho úplne zamilovala, musím ho dať ešte zarámovať.
Autor: Radovan Šenšel |
No a v pondelok Veľká noc! U nás na Slovensku máme okrem klasiky ako vyšibanie korbáčom aj jeden, u väčšiny dievčat neobľúbený, zvyk a to polievanie vodou a jeden príjemnejší, voňanie voňavkami (kolínskymi). :D Našťastie ocino s bratom to nijako nepreháňajú, takže nejaký kýbeľ vody do postele hneď ráno sa nekonal. Symbolicky na nás vychrstli štamprdlík vody a ešte sme sa mohli brániť uterákom. Zbytok rodiny už taký zhovievavý nebol. :D Schytali sme to pekne pollitrom na balkóne v tej kose, aby nebola voda po byte a hneď 2x, od bratranca a od krstného. Vyvoňané sme boli ako z parfumérie, ale čo, aspoň budeme zdravé celý rok a aj som rada, že sa zvyky dodržiavajú. Dokonca mi v ČR ta voda chýba. :)
Jediné, čo si z českých, respektíve moravských, tradícií rada nechám újsť, je bitka jalovcom! To som zažila iba raz od spolužiaka na VŠ v Brne. Pálilo to ako čert! Zažili ste to už niekedy? :D
Poobede sme si so sestrou nahennili vlasy a zase som sa iba flákala. :) No a teraz už sedím vo vlaku smer Praha, pôjdem ešte na pol dňa do práce, trošku sa bojím, čo sa tam od rána deje. Jeden nemenovaný letecký dopravca s nami ukončil spoluprácu.. Uff, to bude telefónov.. A večer na bežecký tréning vybehať ten prasácky víkend a trošku si odpočinúť do hospody s priateľmi.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)