Dostala som takú otázku...

Na jednom fóre, ktoré navštevujem, som dostala včera túto otázku ako reakciu na príspevok s mojím časom vyrytým na medaile a poznámkou, že to bolo bez tréningu a rozhodla som sa na ňu odpovedať aj u seba na blogu. Respektíve k nej napísať takú malú úvahu.

prosim te jak muzes byt spokojena se spatnym casem a jeste zduraznit, ze to je bez treninku? Copak nemas v tom sportu zadnou motivaci? Nebo te uspokojuje dobihat zavody na chvostu a rikas si jak je to v pohode, protoze se dostanes do cile a nemusela si pro to nic udelat?
Ja chapu, ze si lidi behaji pro radost a bez nejakych zavodnich ambici, ale nechapu proc lidi jako ty na ten zavod jdou a jeste se pochlubi medajli s casem 2:12 :/ Pritom by stacilo jenom malinko zabrat a cas pod 2 hodiny vypada razem o dost lip..

Poznáte taký ten pocit, že máte z niečoho radosť a potom príde facka? Tak ten som včera zažila.
Samozrejme, že človek sa chce zlepšovať a dosahovať lepšie časy, ale to podľa mňa neznamená, že sa nemôžem tešiť akémukoľvek výkonu. A že kým nenatrénujem na čas pod dve hodiny, tak nemôžem chodiť na závody a odopierať si to potešenie, pretože beh ma teší, nech bežím akokoľvek pomaly/rýchlo, a aj tá rýchlosť je relatívna. Záleží, kto sa na to pozerá.

Na závody si nechodím honiť nad dosiahnutými časmi, chodím si tam užiť atmosféru a aj keď môj čas 2:12 nie je ktovie aký a už som polmaratón zabehla lepšie a tentokrát to mohlo byť ešte lepšie, keby som trénovala, proste to nevyšlo, netrénovala som, prehýrila som celé leto a na kondičke sa to podpísalo, veď akoby nie. A za tento výsledok som rada, nie preto, že som dala taký "skvelý čas" bez tréningu, ale preto, že som ubehla polmaratón za tento čas, aj keď som si myslela, že budem šťastná za 2:30.

Obdivujem každého kto behá, či už na závodoch trhá rekordy, alebo sa sunie niekde vzadu, pretože podľa mňa časy nie sú až tak podstatné. Podstatné je, že človek pre seba niečo robí.
A nikdy by som si nedovolila komukoľvek napísať, že pre ten čas nič neurobil, pretože nikdy neviem, čo sa tomu človeku odohrávalo v hlave a tele a či do toho dal všetko, alebo nie.

Zabrať by stačilo, a ja som zabrala, ale tempo 5:30min/km a menej na 21km proste ešte neudržím a naozaj dosiahnuť čas pod dve hodinky pre mňa neznamená malinko zabrať, ale neznamená to pre mňa ani to, že kvôli tomu budem sedieť doma a ešte nedajbože prestanem behať, aby sa niekto musel pozerať na také strašné časy na výsledkovej listine.

HOWGH!