Môj nový osobáčik na 10km!

Už od utorka som mala dohodnutý výbeh na Braníku s Marcelom s plánom ubehnúť spoločne 10km a dať to konečne pod hodinu!
Keď som ráno uvidela to počasie, moc sa mi nechcelo a bojovala som sama so sebou celý deň, do toho som si zabudla šiltovku a mala som okuliare, takže do dažďa blbá kombinácia. S týmto mi pomohol náš kolega obchodník a dostala som našu firemnú šiltovku. :D

V daždi som sa teda presunula na Braník, Marcela som stretla už na zastávke, nemohla som si odpustiť poznámku, že sa mi teda ako vôbec nechce. :)



Prezliekli sme sa a okolo šiestej sme vyrazili. Po krátkom pretiahnutí sa začal beh, dohodnuté bolo tempo 5:45, ale nevadilo by mi ani 5:55. :D Hlavne proste pod hodinu. V utorok pri výkluse som sa ešte necítila úplne O.K. a preto som mala obavy, aby som tempo dokázala udržať.

Už po prvom kilometri som chcela Marcela asi 100x poslať do prdele (a do konca behu asi miliónkrát), fakt sa mi nechcelo, ale hovorila som si: "To proste dáš!" a snažila sa môjho skvelého vodiča držať. :) Zakázala som sa pozerať na garminy, zostali pekne schované pod rukávom, iba raz, asi na štvrtom kilometri som nakukla a videla priemerné tempo 5:40. Zakázala som si otvárať pusu a rozprávať sa (nie že by to šlo), M. teda viedol skoro monológ, pre neho to bol pohodový výklus a ja som sa snažila sústrediť na dýchanie, bolo to strašne otravné (nie monológ, ale ten dych :D). Zlepšilo sa to v momente, keď sme ubehli 5km a mohli sme sa otočiť a bežať späť. Na psychiku mi fakt padlo lepšie, vidieť, že sa k cieľu blížim a nie vzďaľujem. M. ma nezabudol upozorniť na každé spomalenie a verte, že som to vždy cítila ako poľavujem. Pri spiatočnej ceste ma už aj celkom bolelo bruško a bolo mi trošku šoufl.

Na siedmom kilometri som sa chcela asi tisíckrát zastaviť a povedať, že na to už kašlem, našťastie druhý hlas hovoril, si taký kúsok od cieľa, tak to nepokaz.
Potom Marcel hovorí: "Ešte 10 minút a sme tam."
BOŽE, ešte 10 minút? Potom som si myslela, že za zákrutou už je koniec a vtedy to Marcel zabil, že ešte 1km. :D Aaaaaa, bola som trochu dezorientovaná, na tú stranu som bežala prvý krát! Brucho som už cítila fest a tešila som sa až zastavím.
Posledných 500m, tu už Marcel hlásil, že to mám v kapse. :) 200m pred koncom som sa ešte pokúsila zrýchliť. Šlo to, garminy mi hlásili menej metrov než Marcelovi, takže keď zastavil, že už to máme, musela som ešte asi 100m popobehnúť, ale to už bolo to najmenej. :)

Výsledný čas 57 minút a 13 sekúnd. :) Mám radosť, zase som trošku prekonala samu seba a ďakujem Marcelovi za vedenie, sama by som takú vôľu včera nemala.

Dúfam, že som týmto svojim osobným úspechom zase naskočila do starých koľají a bude to už iba lepšie a konečne budem zase behať pravidelne.

Tu nájdete záznam z hodiniek - http://connect.garmin.com/activity/377759299
Páči sa mi, že sme cestou spať ešte zrýchlili a ako sme ku koncu strojovo držali tempo 5:40. :D