Mattoni 1/2 maraton Ústí nad Labem

Tak to mám za sebou. :) A bolo to pekne napínavé, pretože sa mi stalo presne to, čo sa môže stať iba mne.
:D Chápete, že som bola pol roka presvedčená, že to číslo na Ústí som si platila už na jar? V piatok som si chcela vytlačiť email, aby som si mohla vyzdvihnúť číslo a zistila som, že žiadny email nemám a štartovné som si nekúpila. Začali stresy! Obpísala som pár dievčat na FB, čo ponúkali číslo na predaj a aj som napísala inzerát. Večer som si šla ešte zabehať a po návrate som našla na mobile sms od pani Katky, že mi číslo predá. Zavolala som, dohodli sme sa a uff... Zase som bola v hre. :)

Do Ústí sme vyrazili už v sobotu dopoludnia, celá parta, Lenička s Peťou nás pozvali k rodičom na chatičku. V Ústí si najskôr všetci vyzdvihli sety, potom sme si dali obed a nakúpili veci na gril na večer. Počasie nám prialo a po príchode na chatu sme si dali prechádzku krásne do kopca na vyhliadku nad Labe, stavili sme sa v hospode, stretli unesenú nevestu. :) Najedli sme sa dobrôt z grilu, víno tieklo prúdom, zaspala som ani neviem ako.

Ráno sme sa prebrali okolo deviatej, výdatné raňajky príprava a o jedenástej šup do centra. Po telefóne sme sa dohodli s Katkou na predaní čísla, rýchlo do úschovne, krátka rozcvička, posledná návšteva WC a smer štartovací koridor.

Môj plán bol bežať na pohodu a držať sa vodičky Katky (áno, je to tá Katka, čo ma viedla v KV na 2:10 :) ) na 2:30 a proste si to užiť. Na štarte som sa stretla na pár chvíľ so Zuzkou Součkovou, krásna nostalgia, obe sme ako svoju prvú polku bežali práve Ústí pred rokom. :) Potom som našla Katku a tá ma zase pekne vyhodila za vodičom na 2:10, nech neblbnem, že prinajhoršiom ma naberie cestou, ale že to dám. Tak som sa zase vrátila, aspoň že vodič bol fešák, ako komentovali aj ďalšie slečny, čo s nami bežali. :D

13:00 - Výstrel a nádherné tóny Vltavy, husia koža.. Bežím a bez problémov sa držím vodiča, prvý kilometer dávame ako stroje za 5:48, cítim sa dobre. Druhý 6:07, necítim sa unavene a stále držím tempo. Dostávame pochvalu. :) V podobnom duchu dobiehame cez chemičku na prvú občerstvovačku, beriem si vodu, ionták banán a trošku soli. Šiesty kilometer zrýchľujeme na 5:42 a siedmy dávam za 5:51. Začínam povoľovať a vodič sa mi pomaly ale isto vzdaľuje. Snažím sa na to nemyslieť a proste bežím svojim tempom okolo 6:20. Po desiatom kilometri, tesne pred občerstvovačkou cucám energetický gel, ktorý následne zapijem a ešte zajem kúskom banánu. Skoro polovica za mnou a bohužiaľ začínam mať pocit, že musím na WC, nemyslím na to a utekám ďalej, to proste vydržím. Vodiča už nevidím, priebežne sledujem tempo na hodinkách a stále sa držím na cca 6:20, ak si toto tempo udržím, mohla by som dobehnúť pod 2:15. Opäť prebiehame chemičkou, stretávam Kristínu, beží 10+11km run, povzbudím ju! :) A potom točenica centrom, a výbeh na ten "hnusný" most, nemám rada ten kopček. Beh Střekovem moc nevnímam, čakám iba na tabuľku 17km aby som si mohla dať žuvačku. Konečne! Cítim ako mi pribúdajú aspoň na chvíľu sily. Už iba 4km, 3km, 2km a zase ten most a za mostom magických 20km!

Pred štartom. :)

Pokúšam sa ešte predbiehať, kúsok pred tabuľou 500m to go mi fandia dievčat rodičia, dodá mi to sily na finish! Pri pohľade na tabuľu 200m to go s vypätím posledných síl prepnem do šprintu a predbieham posledných pár bežcov, na tabuli vidím čas 2:14:00 a na hodinkách 2:12:13! Zmákla som to! PIATY polmaratón je za mnou! V cieli si podám ruku s Carlo Capalbom, bez toho by sa mi beh ani nerátal, našťstie tam vždy stojí! :)

Dostávam medailu, beriem si pomaranče a mierim do zázemia, musím na ten záchod! Zisťujem, že mám zaplatené aj rytie na medailu a môžem si tam dať svoje meno, SUPER! Vystojím frontu s Peťou a potom konečne TOITOIka. :D No a v túto chviľu mi prichádza tak strašne zle, úplne som cítim ako mi došli cukry, asi so mnou na TOITOIke sekne. Našťastie som sa dostala v pohode von a rýchlo som do seba napchala tyčinku, do pár chvíľ už je to zase lepšie. Ale Dino leží na zemi a klepe sa, nútime mu tyčinku a banán, pomáha to.

Nasleduje cesta k rodičom, výborná polievočka od báb maminky a zaslúžená sprcha. :) Spúšťa sa lejak, našťastie dážď počkal a nepršalo počas behu. Sadáme do auta smer Praha.

Teraz už sedím šťastná doma, večera v brušku a ďakujem v duchu Katke, že ma dokopala k oficiálnemu 2:12:15 času a nedovolila mi bežať s ňou! Som spokojná, moc spokojná, bez tréningu! Ešte raz moc ďakujem. :) A idem zaspať s knihou, heč! :)

PS: Záznam z garminov - http://connect.garmin.com/activity/376485120