Banánový koláč s karamelovou polevou

Milujem karamel a keď som v TV videla nejaký program o pečení a tam koláč s karamelovou polevou, musela som ho skúsiť. O. mi ešte stihol pustiť nahrávanie, aby som mala celý recept.
Včera som dokúpila suroviny a dnes som sa odhodlala piecť. Rozhodla som sa skúsiť ho urobiť v pekárni a po upečení ho rozkrojiť na polovicu. Nebol to zlý nápad akurát som musela po dokončení programu torta ešte na pár minút zapnúť program pečenie, nebol úplne upečený. A z pekárne to nevyzerá tak esteticky, takže ak ho budem nabudúce piecť pre návštevu, urobím ho na plechu.

Na cesto budete potrebovať:

• 1 šálku popučených banánov, ideálne čo najviac zrelých (cca 3-4)
• 175g masla
• 1/2 šálky práškového cukru (nabudúce asi vynechám aby koláč nebol tak sladký)
• 1 šálku trstinového cukru
• 2 šálky hladkej múky (nabudúce skúsim pol napol s celozrnnou)
• 1 prášok do pečiva
• 1 lyžička škorice
• 3 vajcia

Všetko zmiešame dohromady, vylejeme na plech pokrytý pečiacim papierom a pečieme na cca 175°C.

A na karamelovú polevu potrebujeme smotanu na varenie a 3/4 šálky trstinového cukru, ktoré dohromady varíme, kým nezhustne. Neviem, či som dala málo cukru, ale polevu som mala redšiu. V každom prípade chutí božsky. :D

O. sa olizuje až za ušami, tak verím, že je koláč fakt dobrý. :) Občas si človek musí dať aj niečo nezdravé. Mňam.

Bežkyňa

Běžci, kalíme!

Dámy a páni, včera som bola po sto rokoch na diskotéke. :D Kamaráti z Nike tréningov a vlastne celkovo z behania, vymysleli, že by sme mohli niekam zájsť aj mimo behy. Zišlo sa nás nakoniec okolo 20.
Večer sme začali v Potrefenej huse, dala som si tu úžasný hamburger. Bohužiaľ (alebo našťastie?) mám ešte stále antibiotika na ten močák a nemohla som piť alkohol, takže som bola na nealko pive. :) Tam sme vydržali zhruba do polnoci a ďalší podnik v pláne bol Retro music bar. Na diskotéke som nebola už vyše roka, naposledy minulý august po akcii Emirates. Natrafili sme vtedy na nejakú Chorvatskú diskotéku a vôbec netuším kde to bolo. :D
Hudba síce hrozná, ale tancovali sme až do pol piatej ráno. Nakoniec aj bez pitia som si to úžasne užila, skúsim to asi aj nabudúce. :) Spala som dnes skoro do pol jednej a zobudila som sa do zasneženej Prahy! A strašne ma bolia nožičky.

Od Ladronky pred dvomi týždňami som ešte nebola behať. Bolelo ma v krku a nemohla som hovoriť. Keďže mám od stredy školenie a budem 8 dní rozprávať, nechcela som to riskovať a radšej oddychovala. Konečne mám za sebou návštevu urológie a všetky tie nepríjemné vyšetrenia, všetko je našťastie OK. Len tie lieky mám dobrať - mám pred sebou ešte asi mesiac.

A mám veľkú novinku. :) Odhodlala som sa po tretí krát nosiť rovnátka. Riešila som pár dní dilema či ísť do priehľadných alebo kovových. Priehľadné stoja 2x toľko, čo kovové. Rozhodla som sa teda ušetriť a radšej si z ušetreného zaplatiť napríklad vodičák. :) Na nasadenie pôjdem na konci listopadu. Dúfam, že to bude v pohode a nikto nebude divne pozerať. Zubárka predpokladá, že ho budem mať tak rok, na horných zuboch. Teším sa na farebné gumičky. :D Keď som ich mala na gympli, mala som ich dokonca zladene so šatami na stužkovej.

Bežkyňa

Maratón v Drážďanoch 2012

Preťahovanie sa pri Dostojevskom

Nakoniec som sa rozhodla na maratón ísť a som rada. Našťastie som si nevzala bežecké veci, inak by som určite šla bežať aspoň 10km. :D

Ráno som vstala už okolo štvrtej, pretože mi prišlo strašne zle a oblieval ma z toho pot a zahmlievalo sa mi pred očami. Asi som niečo zle zjedla alebo čo. Myslela som, že to na poslednú chvíľu zruším, ale prešlo to. Aspoň som mala dosť času zabaliť nám na cestu kus perníka, čo som piekla večer pred cestou.
Zraz s chalanmi sme mali na Kačerove a cestou sme ešte vyzdvihli Lucku. Mala trochu meškanie, bola na akcii do neskorého rána a zaspala. :) Cesta do Nemecka bola kvôli tomu trochu v časovom prese, ani hmla nám nepomáhala, ale ako sme prešli tunelom na nemeckú stranu, nebolo po hmle ani pamiatky a okolo 8:30 sme už parkovali v Drážďanoch. Z parkoviska nás odviezol dvojposchodový autobus do kongresového centra, kde sme vyzdvihli čísla a čipy. Lucka s chalamni sa šli prezliecť a pripraviť, štart bol už o desiatej, a ja som zatiaľ lovila fotky v okolí, keď už nič iné. :) Nájdete ich na mojom facebooku.

O trištvrte a desať sme sa stretli pred budovou a vydali sme sa na štart. Lucka s Honzou bežali 10km a Marcel maratón. Oba behy štartovali súčasne s polmaratónom a na štarte stálo okolo 7000 ľudí.

Cestou na štart - čísla začínajúce jedničkou sú 10km, dvojkou polmaratón a štvorkou maratón.

Na štarte

Štartovali pekných pár minút. Niektorí dobiehali aj 15 minút po začiatku a vydali sa na svoj beh. Počkala som kým dav odbehne a šla som si pozrieť centrum. L. s H. mali bežať okolo 50minút, tak som mala chvíľu čas. Mesto je krásne ale oproti Prahe má strašne široké ulice. Bola som sa pozrieť aj vo Frauenkirchen, je úchvatné, že ten kostol dokázali znova postaviť.
Pri návrate ku kongresovému centru, kde sa nachádzal aj cieľ, som stihla odfotiť dobiehajúceho prvého polmaratónca. Ľudia ešte len dobiehali desiatku a on už končil polmaratón! Dobehol to za 1:02:27.

Mengich Richard Kiprop - víťaz polmaratónu

Marcel dobieha maratón

Okolo 13:15 sme očakávali, že dobehne Marcel, ak všetko dopadne dobre. Lucka s Honzou sa dali po behu dokopy a pár minút sme sa vyhrievali von na slniečku. Potom sme sa presunuli k cieľu a ja som s foťákom čakala na Marcela aby som ho zvečnila. :) Nakoniec to ubehol za úžasné 3 hodiny 16 minút a 10 sekúnd. Je to proste borec!

Deň sme zavŕšili neskorým obedom a vydali sme sa späť do tej hmly do ČR.

Zážitok to bol skvelý a som rada, že som mohla ísť aspoň ako divák.
Rozhodla som sa prihlásiť sa na budúci ročník. Do konca mesiaca je možné sa na maratón prihlásiť za cenu polmaratónu a pôjdem do toho! Nechcem od začiatku očakávať neúspech, ale ak by sa čokoľvek stalo, môžem to dodatočne zmeniť a ubehnúť si iba polmaratón. Teším sa, že mám ďalší cieľ, ktorý si chcem splniť. :)

Kto by ste sa chceli registrovať tiež, tu je info - http://www.dresden-marathon.com/index.php?pid=0101104

Bežkyňa

Nechcená pauza

Tak nejako ma po nedeľnom závode chytilo hrdlo, trošku mi pri rozprávaní haspruje hlas, tak radšej dávam telu pokoj aby mohlo regenerovať. :) V noci mám záchvaty kašľa, nenávidím to. Už by to mohlo prestať.

Neviem, či ste zaregistrovali, že som na FB dávala fotky z nedeľnej Run Tour - tu sú. A jedna malá ukážka v článku. :)

Mám menšie dilema. Mám možnosť ísť sa pozrieť na Maratón do Drážďan ako fanúšik v nedeľu. Vraj je tam krásne a stojí to za to. Musím si to čo najskôr rozmyslieť. Som taká nerozhodná. :) Šli by ste?

Nového nemám skoro nič. Väčšinu voľna trávim buď v práci, alebo čítaním.
Moc vám chcem odporučiť knihu Skleněný pokoj od Simona Mawera. Je to o rodine Landauerových a o vile Tugendhat. Postavy v knihe sú vymyslené, ale tým, že sa to odohráva v Brne, mi je kniha veľmi blízka a aj dej je veľmi pútavý. Prežijete celú stavbu domu vrátane projektovania a všetky dôležité historické udalosti, ktoré dom ovplyvnili. No čo vám budem rozprávať. S mojou nežnou dušou som celú knihu oplakala!
Zaujímavý je článok na iDnes - Román o vile Tugendhat je čtení s vedlejším účinkem. Příznivým
Oficiálny text vydavateľa:

Román inspirovaný skutečným osudem vily Tugendhat, který zaujme od první věty. Na pozadí příběhu jejích majitelů zrcadlí tragédii celého českého národa. Vysoko na kopci nad Brnem ční zázračný dům. Postaven na míru židovsko-křesťanskému novomanželskému páru vyzařuje bohatství, sebevědomí, krásu a majestátnost. Avšak jen do chvíle, než do země vstoupí nacistické vojsko a manželé musí vilu i zemi opustit. Život vily se s odchodem jejích majitelů ale nezastaví. Přechází z jedněch rukou do druhých, z českých do nacistických, pak do sovětských až se opět vrátí do majetku československého státu. Krystalická dokonalost skleněného pokoje přitom zasahuje nesmírnou gravitací každého, kdo se dostane do jeho blízkosti. Jenom málo knih z poslední doby dokázalo očima cizince (podobně jako Gottland Poláka Maria Szczygiela) postřehnout československou realitu druhé poloviny 20. století tak brilantně jako Skleněný pokoj Simona Mawera. Román je o to cennější, že byl v létě 2009 nominován na nejprestižnější knižní cenu anglicky mluvícího světa The Man Booker Prize.

Potom som jedným hltom prečítala knihu Iluze od Richarda Bacha. je to taká krátka úvaha o tom, že by ste stretli spasiteľa, ktorého už nebaví byť spasiteľom.

Příběh o společníkovi. "Co kdyby se objevil někdo, kdo by mě mohl naučit, jak to v mém světě chodí a jak do něj mohu zasahovat? Co kdyby Siddhartha nebo Ježíš vstoupili do naší doby se svou mocí, kterou měl nad iluzemi tohoto světa, neboť znal skutečnost, jež se za ni skrývá? A co kdyby se s ním mohl potkat osobně, kdyby třeba letěl v dvouplošníku a přistál na stejné louce jako já? Z takových úvah - z těchto velkých "Co kdyby...?" vznikly iluze a tento vzrušující a neustále znepokojující dialog mezi Richardem Bachem a skutečným Mesiášem, který se rozhodl, že toho nechá.

No a aktuálne si krátim chvíle knihou Celestínske proroctví od Jamesa Redfielda. Už som skoro na konci a je to zaujímavá kniha s ešte zaujímavejším pohľadom na život na zemi a na celé ľudstvo, medziľudské vzťahy,... Nedávno to myslím šlo aj v televízii ako film, ale nevidela som ho.

James Redfield vydal tuto svou knihu ve Spojených státech nejprve vlastním nákladem v nevelkém počtu výtisků, a tehdy se stalo cosi neuvěřitelného: Celestinské proroctví začalo být opisováno a kopírováno a jeho pověst a sláva rostly geometrickou řadou. Není divu, obsahuje totiž tajemství, která mění svět, v němž právě žijeme. Hlavní hrdina, který touží poznat smysl života, se vypraví do Peru, aby pátral po tajemném Rukopisu neznámého původu, který se snaží oficiální místa neúspěšně potlačit. Rukopis osvětluje, jakou cestou se bude naše civilizace v příštím tisíciletí ubírat. Přečtěte si i vy Celestinské proroctví - knihu, která už změnila tisíce lidských životů a která může změnit i váš život.

Cez víkend sa budem ešte liečiť a dúfam, že od pondelka môžem zase trénovať. Dnes máme s polovičkou a rodinou večeru a zajtra nemusím robiť nič. :D

Bežkyňa

Časopis Běžec 10/2012

Mesiac sa s mesiacom zišiel a je tu nové číslo nášho časopisu. :) Prehliadať alebo stiahnuť si ho môžete vo formáte .PDF na stránkach http://issuu.com/runpresstrave/docs/bezec_1012/1
Pokiaľ si ho chcete stiahnuť v .PDF, klinite na ikonu download publication a ono vám to ponúkne uloženie do počítača. :)
V tomto čísle Vás opäť čaká množstvo zaujímavých článkov a odo mňa tam nájdete článok o tom ako vplýva menštruácia na váš tréning, ale aj článok o sexe deň pred maratónom. Rozpísala som sa aj o mojom prvom polmaratóne.

Pokiaľ sa vám časopis páči, nezabudnite na like na našom facebooku - https://www.facebook.com/CasopisBezec

Ja si ho posielam do čítačky a teším sa až si ho celý prečítam tiež. :)

Run Tour - Praha, Ladronka

Mám to! Neverila som Marcelovi, keď mi povedal, že to dám v pohode pod 28 minút. Síce to úplne v pohode nebolo, ale dokázala som to. :) Oficiálne som ubehla 5km za 27 minút a 52 sekúnd.

Blahoprejeme k uspesnemu dokonceni zavodu RUNTOUR! Vas cas: 00:27:52. www.run-tour.cz

Ladronka je mierne zvlnená, takže to nebola úplná rovinka. Nohy ma trošku pobolilevajú, ale nie je to nič hrozné. Mám zo seba radosť a verím, že to bude už iba lepšie. Jediné, čo ma mrzí je, že nerozdávajú medaile za účasť.
Určite sa však zúčastním budúci rok a ideálne celého seriálu po ČR. :)
Takže Becky, dlho som s prekonaním minulého rekordu nečakala. :D

Bežkyňa

PS: Fotky dodám hneď ako budú. :)

Rekord na 5km prekonaný!

Včera som nakoniec na rýchlostný tréning nešla, musela som si večer chystať materiály na školenie, čo budem školiť jedného nášho klienta.
Čertík v hlave mi našepkával, aby som nešla behať, strašne sa mi totiž nechcelo. Bola som nejaká lenivá. Ale nenechala som sa zlomiť a doma som sa navliekla do bežeckého a vyrazila na svoju obvyklú trasu. Podľa plánu som mala bežať Fast run (v rýchlosti cca 7:00), ale bežalo sa mi nejako podozrivo dobre. Snažila som sa pracovať s členkami a využívať ich prácu pri odraze. Terén je celkom členitý a prvý kilometer je do mierneho kopca, potom je trošku prudkejší kopček dole a potom sa beží k rybníku skoro po rovine, žiadny strmák. Okolo rybníka je to rovinka a zase späť. Tu už som cítila, že ochabujem a prestávam vládať. Ale bežala som. Najviac som sa bála výbehu toho hnusného kopčeka, ktorým som sa vracala. No hore mi bolo pekne zle, na chvíľku som spomalila. Lenže som pred sebou videla iného bežca a hovorila som si, že to predsa pred cieľom nevzdám. Takže som zase pridala. Kilometer pred dobehnutím mi prišlo trošku šoufl, po chvíľke sa to spravilo. Prebeh okolo zámočku, cez koľaje, okolo školy - tu mi už mobil hlásil, že sa blížim do cieľa - a tradá 5km v kapse za 29:19. :) Ak mi to takto pôjde aj v nedeľu, budem šťastná.

Po dlhej dobe ma dokonca boleli nohy a musela som si ich namazať regeneračnou masťou. :D Dnes a zajtra mám mať pauzu.

Bežkyňa