Veľká kabelka na milión krabičiek

Tentokrát píšem s prosbou o radu alebo o pomoc. :) Už dlhšie riešim v čom nosiť do práce tu miliardu krabičiek s raňajkami, desiatou, olovrantom a občas aj obedom. V čom krabičky nosíte vy? Aby to bolo spratné, nezavadzalo to v taške, nemusela som riešiť, či sa mi to vyleje. Super sú tie krabičky Lock & Lock, to hej, tie mám, ale do čoho to celé dávate? Máte tak veľkú kabelku? Alebo nosíte cez rameno ešte druhú tašku s krabičkami? Pomóóóc! :)

Edit: Ďakujem za komentáre všetkým. :) Vybrala som si túto nádheru - http://brasnicky.cz/specialni-edice/built-scatter-dot/built-extra-large-relish-lunch-tote-scatter-dot
Je to tá taška ako postovala v komentoch Pavli, ale este o radu vyššie, chcela som popruh aby som mala volne ruky. :)

Diabolský beh! Brekeke :D A celozrnná banánová bábovka

Na toto číslo som posledné dni čakala. :D

Dnešným behom som totiž ubehla dohromady 666km. :D Po poobednom šlofíku som si myslela, že už päty z bytu nevytiahnem, ale vedela som, že by ma to nakoniec mrzelo, tak som šla. Moja blbosť, že som nešla už ráno. Hore som už od cca siedmej, okrem behu som mala celkom produktívny deň. Raňajky spoločné s našim papagájom Ferdíkom, moc mu chutila uhorka a šunka (kanibal jeden!), medzitým už mi prala práčka. Bolo treba popratať a povysávať. Počítala som si vaše blogy, uvarila si puding na svačiny do práce do mojich nových zaváraninových pohárov z tchiba. :)

Dala som do neho sušené brusnice, slivky a čerstvé ostružiny (z mrazáku :D), lyžičku ríbezľového džemu, chia semienka a piškóty. Samotný puding bol s jahodovou príchuťou a robila som ho z nízkotučného mlieka. Keďže som poháre zavrela ešte krásne zatepla, tak vrchnáčiky držia ako u klasickej zaváraniny, vznikol mi tam podtlak. Jeden už som stihla zjesť na olovrant. Bol moc dobrý!

A nebola by to nedeľa bez pečenia! Z tchiba som si doniesla aj štyri malé silikónové formičky na bábovku, chcela som ich otestovať, takže som hľadala nejaký zdravý recept. Našla som ho prekvapivo na nováckych tescoma stránkach - zdroj. Dokonca je zo žitnej múky.

Celozrnná banánová bábovka

• väčší banán
• 2 vajíčka
• prášok do pečiva
• 5 lyžíc trstinového cukru
• 1 hrnček nízkotučného mlieka
• 2 hrnčeky žitnej múky
• 3 lyžice repkového oleja

Popučíme banány, pridáme vajíčka, prášok do pečiva, cukor, mlieko. Premiešame a prisypeme múku. Nakoniec pridáme aj olej a zamiešame. Vylejeme do formičiek a pečieme na cca 180°C približne 45minút. Napadlo ma si ju pred podávaním poliať trošičkou javorového sirupu. :)

V poslednej dobe mám tie články nejaké moc dlhé, ale mám toho veľa na srdci. :) No takže po obede, mali sme kuracie stehienka s ryžou, klasika, som si dala krátkeho šlofíčka a keď som sa zobudila, prehovorila som sa ísť do toho sychravého počasia.. Hmla a vlhko, ble.
Nakoniec z toho bol pekne rýchly beh na moje pomery. :)

Zase len tie hlúpe semafóry, nebyť státia na prechode, mám to pod 30min, tých prvých 5km. Ešte som si ja chytrá vzala svoje staré adidasky, pomýlená suchými chodníkmi pod oknami.. Samozrejme okolo džbánu všade mokrý topiaci sa sneh. Ale vždy to mokré, keď som skočila do skrytej kaluže, zastudilo iba na pár sekúnd a potom mi bolo zase teplo. :D Prvý kilometer je ten so semafórom a tretí je do kopčeka, som rada, že sa to stále zlepšuje a nestagnujem až tak moc, si teda myslím.

Zamrznutý, zasnežený Libocký rybník

A nedala som vám sem ešte ani svoj včerajší beh. Včera som zo sebou nečakane bojovala iba do chvíle, než som si ešte v posteli na FB prečítala kamarátkin komentár, že je von bielo. Pozriem z okna a fakt! Bolo krásne a stále snežilo a ja milujem behať keď sneží. :) Šla som svoju trasu k Libockému rybníku, miestami som si musela cestu snehom prešľapávať sama, bolo ho tak po členky. Okolo rybníka som si dala dve kolieska a šup zase domov. Poobede sme totiž mali v pláne navštíviť masopustní průvod v Statenicích. Konal sa prý ročník a moc sa im to podarilo. Aj jaterničky zo zabijačky boli famózne! Len sme moc nevydržali a šli sme domov už autobusom o šiestej večer.

Aspoň sme mali večer čas pozrieť si druhý a tretí diel seriálu Hořící keř. Videli ste ho už? Je to dych berúci a úžasne natočený seriál, človek sa zamyslí a aspoň vo mne zhliadnutie zanechalo hlboký dojem a už sa asi budem pozerať trochu inak napríklad na ľudí, čo podpísali spoluprácu za komunizmu. Proste silný zážitok a ďakujem Agnieszke Holland za spracovanie tohto motívu a za výber skvelého obsadenia.

Už budem končiť. :) Len som ešte na koniec článku chcela povedať, že som si v lekárni kúpila doplnok pre aktívnych športovcov Geladrink Perpetuum. Čakám zázraky, tak potom napíšem časom, či sa moje očakávania naplnili.

Krásny zbytok nedele želám. :)

Muffiny s ríbezľovým džemom

Tento recept som našla počas návštevy doma na slovensku v časopise Dobré jedlo a poupravila som ho podľa svojho svedomia. :)

Muffiny s ríbezľovým džemom

• 140g trstinového cukru
• 100ml kefíru
• 2 vajíčka
• 1 lyžička vanilkového extraktu
• 140g rozpusteného masla (nabudúce trošku asi skúsim ubrať)
• 100g hladkej múky
• 100g celozrnnej múky pšeničnej
• 1 lyžička sódy bikarbony
• ríbezľový (alebo iný) džem

Klasicky zmiešame suché suroviny (múka a sóda bikarbona). Mokré suroviny v druhej miske (cukor, vajíčka, kefír, extrakt a maslo). Mokré prilejeme do suchých, zmiešame a naplníme košíčky dvomi tretinami dávky. Do každého košíčku dáme lyžičku džemu a zalejeme zbytkom cesta. Na toto sa mi úplne bombasticky používal ten dávkovač cesta, čo som si kúpila v tchibe. :) Ani štipka cesta nevyšla nazmar.

Rúru predhrejeme na 190°C a muffiny pečieme 16-18min.

Konečne doma! A prvý fotojedálniček :)

Už som sa nemohla dočkať príchodu domov. :) Asi to bude zase dlhší príspevok, ale začnem pekne poporiadku. V utorok som si bola v tom krásnom snežení zabehať. Nechcelo sa mi ani trochu, ale prinútila som sa a ten pohľad stál za to. Musela som sa zastaviť a odfotiť si to. Dokonca som jedno koliesko ubehla s asi trénujucimi fotbalistami. Ale boli to másla, ubehli len toho 1,5km a po dobehu hovorili niečo o klobáse za odmenu. :D Po behu som mala dohodnutú večeru s V. a M., šli sme do meštianskeho pivovaru. Konečne poznám v Bratislave ďalší poriadny podnik. :) Neodolala som a dala som si kapustnicu a pirohy s lekvárom posypané makom. :D Ukážková večera, ale bola vynikajúca!

Kuchajda

V stredu som sa už iba balila a zastavila som sa v tchibe, pre nové veci. Ani nechcite vedieť, koľko som tam utratila, našťastie všetko strašne potrebujem, vôbec to nebol zbytočný nákup a hneď ako som dnes prišla domov, tak som väčšinu vecí využila pri pečení muffinov. :D Kúpila som si tam silikónové formičky na muffiny a na bábovky, misky na robenie cesta, dávkovač cesta (super vecička), metličku a zaváraninové poháre. :) Najhoršie je, že  majú kopu pekných vecí aj budúci týždeň. Nesmiem tam ísť. :D

Úplne najväčšiu radosť som však mala po príchode domov. :) Čakal ma doma darček (vraj nie valentínsky, toho O. neoslavuje) na privítanie. Nové sluchátka do práce, výborný višňový likér, ktorý chutí ako môj obľúbený mošt, ale je s alkoholom a gerbery. :) Ja som na privítanie upiekla muffinky, recept s fotkami sem dám zajtra počas dňa, ale môžete sa tešiť, sú plnené!

Dnes som sa rozhodla vám aj ukázať svoj zajtrajší jedálniček, okrem raňajok, tie si pripravím až ráno. Mám v pláne si dať celozrnný chlieb, cottage, morčaciu šunku, uhorku a paradajku.

Na desiatu musli, sušené brusnice, cornflakes a jogurt.

Na obed celozrnný kuskus so sušenými paradajkami,
uhorkou a paradajkou. V pozadí kefír na olovrant.

Večeru si vymyslím až doma zajtra večer. BTW máte nápad, čím si ten kefír ochutiť?
No a na koniec ešte dnešný beh. Som s ním veľmi spokojná, po dlhej dobe pekné časy a ani to nebolelo. :) Pôvodne som chcela bežať iba k priehrade a späť, ale chcela som si nadbehnúť pár metrov, aby mi to vyšlo na 8km a zabehla som do šárky. Nejako sa mi už potom nechcelo otáčať a ubehla som to celé. Najpyšnejšia som na seba za to, že som vybehla ten obrovský krpál bez pauzy. Hore som už mala úplne stuhnuté svaly, ale zvládla som ešte ôsmy km dať za 6.13. :)

Kinesiotaping a Fit and Slim

Katka zo školenia má kurz kinesiotapingu a v sobotu mi zatejpovala moje boľavé kolená.
Skôr než napíšem, aká je moja "liečba" s tejpami, povieme si, čo to vlastne ten kinesiotaping je. Určite ste už niekedy sledovali nejaký športový prenos, napríklad tenis, a videli ste ako majú tenisti na nohách/rukách nalepené farebné pásky. To je ono. Tieto elastické pásky sa používajú k spevňovaniu kĺbov, v tomto prípade sa páska nalepuje s predpätím a pomáhajú aj hojeniu, nadľahčia pokožku, podporujú prúdenie krvi a lymfy, znížia tlak na cievy a tím sa urýchli proces hojenia.

No a čo na to teda moje kolená? Už po aplikácii som sa pri chodení do schodov cítila lepšie, po prvej noci sa to ešte viac zlepšilo. Po nútenej pauze, kvôli braniu antibiotík minulý týždeň, som v nedeľu opäť vybehla a kolená síce ešte cítim, ale menej.
A tapeing sa mi tak zapáčil, že som sa rozhodla, ak mi bude osud naklonený a dostanem v práci voľno, ísť na tento kurz aj ja. Určite budú mať občas o nalepenie záujem aj moji kamaráti bežci, takže verím, že to, čo sa naučím, nezostane nevyužité. :) Držte mi teda prosím palce aby to v práci klaplo.

Po školení sa mi podarilo chytiť rýchlik pred druhou a doma som bola chvíľku po piatej, večer som už nakoniec behať nešla. Vynahradila som si to v nedeľu ráno, vzala som so sebou prebehnúť aj našu Emku. Doma bolo krásne nasnežené, tak sa mi v lese občas zabárali nohy a beh bol obtiažnejší. Ale dobrovoľne sa priznávam, že som sa ani nesnažila bežať rýchlo. :D A posledný km som už mala Emku na vodítku a ona štrajkovala a nechcela bežať. Takže taký beh na pohodu..
Miestenku na vlak som mala kúpenú až na siedmu večer a pred sebou som mala ešte celú nedeľu. S ocinom sme navštívili starkú, chudinka spadla a má zlomenú ruku. A poobede som sa len tak poflakovala doma.

Večer ma ocino zaviezol na vlak, kde som s "nadšením" zistila, že môj vlak mešká najskôr 90 minút a meškanie potom predĺžili až na 120. Ešteže existuje mobilný internet a chytré telefóny. Čakanie som strávila písaním si s kolegyňkou. Mala som so sebou aj knihu, ale nejako sa mi nechcelo si čítať. Kvôli meškanie som sa na hotel dostala až skoro o pol jednej a na dnešok som spala iba okolo 5 hodín, čo je na mňa ukrutne málo! Zaháňala som to kávou. Dnes mi zároveň začal ďalší kurz, vyzerá to, že sa mi opäť zišiel fajn kolektív. Večer som si vybehla do Kuchajdy, trošku rýchlešie a pekne ma štvali semfóry! Keby tam neboli, tak to ubehnem pod 30min. Grr.

Nabudúce to musí vyjsť aj so semafórmi. :)

Dnes som sa nejako rozpísala. Dúfam, že vás to ešte nenudí, mám na srdci už iba poslednú vec. :) Dostala som ponuku vyskúšať koktejl Celius Fit and Slim. Neviem vôbec, čo od toho mám čakať. Nikdy som nič podobné neskúšala, tak som zároveň celkom zvedavá. Hneď ako to budem mať odskúšané, napíšem recenziu. Môžete sa zatiaľ pozrieť na ich FB stránky - https://www.facebook.com/appleslim.cz. Nápoj údajne môže nahradiť hlavné jedlo, ale ja sa ho asi pokúsim nejako nakombinovať na svačinky. Uvidíme, uvidíme. :)

Port de Bras!

Zdroj: www.sme.sk

Pred pár týždňami sa ku mne dostal článok zo slovenského portálu sme.sk o cvičení Port de Bras. Článok nájdete na tomto odkaze - Ladným pohybom ku krásnej postave

Text ma naozaj nadchol a bola som rozhodnutá toto cvičenie vyskúšať. Už dávnejšie som koketovala s myšlienkou, že sa prihlásim na balet alebo aspoň javiskový pohyb aby som sa naučila ladne sa pohybovať. :) Našla som pár centier v Prahe, kde ho cvičia, ale ani vo sne mi nenapadlo, že na svoju prvú hodinu pôjdem tu v Bratislave. Osud tomu chcel, že jedna moja študentka K. na školení na tieto hodiny už pár rokov chodí a vzala ma zo sebou. :) Port de Bras sa cvičí každý piatok v Riverpark dance school od 18:15. Info nájdete na ich webe - http://www.riverparkdanceschool.sk/portdebras

Môžete sa pozrieť aj na video z jednej z hodín.

A aké sú moje dojmy z hodiny? Zo začiatku mi to vôbec, ale vôbec nešlo, cítila som sa ako najväčšie nemehlo. :) Helena s nami vždy precvičovala nejaké krátke zostavy a postupne sme tieto už nacvičené pohyby spájali do dlhších skladieb až na úplnom konci sme do spojili všetko dohromady a dvakrát sme si zatancovali celú choreografiu, alebo ako to nazvať. :) Svaly dnes trochu cítim, horší ale vždy býva až druhý deň, tak uvidím zajtra. Pri cvičení, respektíve to môžem s kľudom na duši nazvať aj tancovanie, som sa celkom zapotila a bolo to moc príjemné. Určite sa po cvičení poobzerám aj v Prahe. To, že mi to na začiatku nešlo, je len o cviku a pravidelným navštevovaním hodín sa určite budem zlepšovať. Za seba teda toto cvičenie/tancovanie odporúčam. Kto chce skúsiť niečo nové a nezvyčajné, bežte na Port de Bras. :)

S K. sme po cvičení ešte zašli posedieť do mesta a pre mojich čitateľov z Bratislavy si na blogu dovolím urobiť jednu malú reklamu na úžasný podnik, ktorý sme navštívili. Volá sa Bistro The Peach - https://www.facebook.com/pages/Bistro-The-Peach. Skvelá obsluha, jedlo a úžasný pán majiteľ. :) Nebola som tam posledný krát.

A z nedele som ešte nezverejnila posledný beh. Odvtedy som mala pauzu, pretože som mala zase nábeh na zápal močáku a dostala som lieky. Dala som si preto pauzu, chcela som nechať pohov aj mojim boľavým kolenám. Hneď ako na Slovensku doškolím, zájdem s nimi konečne k Dr. Teraz mi študenti píšu záverečný test a po skončení vyrážam na vlak domov do Martina. :) Ak sa mi zadarí, vybehnem znova ešte dnes, lieky už som doužívala. :)

Včerajší beh ma úplne zničil!

Doslova. :) Chcela som si skúsiť novú trasu, od nás smerom k zrúcanine Baba, ponad Šárecké údolí. Sú to také menšie kopčeky hore, dole. Väčšina trasy je lesom po lesnej cestičke, takže je to aj šetrné na nohy. Celá trasa má 10km a keby som na spiatočnej ceste neodbočila na zlý chodníček, nebolo by to také hrozné. No lenže ja som sa poplietla a omylom som zbehla až dole, do Šáreckého údolí a keď človek zbieha, musí raz aj vybehnúť. A to bol smrťák! Taký strmák.. Nebežala som, ale musela som ísť krokom a dokonca asi 2x zastaviť. FUJ! Myslela som, že sa na to vyprdnem a domov už dokráčam... Nakoniec som to, síce pomaly, ale dobehla až domov.
Inak ale okolie nádherné a teším sa, keď sa tam znova dostanem. Trochu nepríjemné bolo iba blato, tomu sa nemôžem diviť, pretože dva dni predtým pršalo. Som rada, že aj v Prahe sú také krásne miesta.

No a dnešok je v znamení balenia sa na služobku do Bratislavy, kde si odškolím dve školenia a poviem vám, že sa mi ani trochu nechce. Neteším sa tam. :/ Možno ma tam niečo príjemne prekvapí a vo výsledku budem rada, ale teraz mám úplnú nechuť. Kiež by aspoň skupina bola fajn a bude to ubiehať. Jediné potešenie mi bude behanie v Kuchajde.. A tentokrát sa vďaka P. dostanem aj na bratislavské Nike tréningy. :)

Budem sa samozrejme pravidelne ozývať s reportmi.

A čo dnešný tréning podľa plánu? Vybehli ste? :)