Mattoni 1/2Maraton Olomouc 2013

Po úvodných peripetiách s číslom, som sa nakoniec na štart postavila o 19:00 s menom Dáša (Dáši díky a dúfam, že vodu ste si užili :) ).
Pred výstrelom som si našla v koridore vodičku na 2:10 - Jitku, pozdravila som ju. Tak nejako som po chorobe a tým spôsobenom netrénovaní nečakala žiadne zázraky, ale skúsiť som to chcela. Na štarte si ma ešte našla Yukiarashi, prehodili sme pár slov a potom už zaznela obľúbená Vltava, vždy sa na ňu strašne teším. :)

Štartom som prebehla asi dve minúty po výstrele. Držala som sa Jitky, začiatok boli nepríjemné kocky, fakt sa mi po nich dobre nebehá, našťastie za pár stoviek metrov sme prešli na asfalt. Na druhom kilometri som myslela, že zastavím a vzdám sa. Priemerné tempo cca 5:50 a tep asi 180 a strašné teplo.. Pred štartom som do seba ešte naládovala sport beans, polku balíčka a druhú som si nechala na neskôr.

Na piatom kilometri sa mi Jitka s balónikom začala vzďaľovať, ale snažila som sa ju mať v dohľade. Na občerstvovačke na desiatom som ju dohonila, ale s tými pocitmi, ktoré som mala, som nechcela vynechať a osviežila som sa. Mala som celú dobu pocit, že bežím do kopca. Výborné bolo kropiace auto v centre a sprchy na obchvate. Schladila som sa, vďaka bohu za šilt a suché brýle, nevzala som si totiž šošovky. Na nejakom jedenástom kilometri som zjedla zbytok fazuliek. Dodali mi zase trošku energie.

Takto to zmodralo až druhý deň.

Ale doslova som počítala metre do sedemnásteho kilometra, kde som si plánovala dať moju obľúbenú kofeinovú žuvačku Bitters, opäť ju rozdávali a dokonca sme ju dostali aj v štartovacom balíčku. Nakoniec som to nevydržala a vzala som si ju trošku skôr. Pomohla a na zázname z mojich hodiniek môžete vidieť zrýchlenie od sedemnásteho kilometra.

Blížil sa osemnásty a s ním aj kocky (mačacie hlavy). Nejako ma už moc nechceli počúvať nohy a málo som ich dvíhala. To spôsobilo môj pád.. Zakopla som a hodila držku. Udrela som si dlaň na ľavej ruke a pravé koleno. Okamžite som sa znova postavila na nohy a bežala ďalej. Trošku to bolelo, ale nechcela som to riešiť, kým nedobehnem. Bolo to len odreté, nič hrozné.

Konečne som uvidela tabuľu 19km. Podarilo sa mi predbehnúť ešte pár bežcov. Dvadsiaty kilometer a začala som vyzerať tabuľu 1000m TO GO. Nikde nebola, neviem prečo odpočítavanie začalo až na 500m. Konečne som za zatáčkou uvidela cieľ a zvládla som si dať záverečný šprintík. Na tabuli sa totižto objavil čas 2:17 a chcela som to teda skúsiť dať pod 2:15. Nakoniec podľa hodiniek som ubehla čas 2:15:02 a podľa oficiálnej časomiery 2:15:01.

S ohľadom na kondíciu som asi spokojná, hlavne som rada, že pád nemá vážnejšie následky. :) A čo trať? No priznávam sa, že to bol pre mňa asi zatiaľ najhorší polmaratón, ale za rok mu chcem dať šancu ešte raz. Predsalen si za to z časti môžem aj sama, že som nemohla. :) Organizačne bolo inak všetko zvládnuté super, občerstvovačky, aj tie sprchy..

Dokonca som v Olomouci zostala až do nedele, nikdy som tam nebola a chcela som si prezrieť mesto. Dopoludnia som navštívila výstavu Magdalény Jetelovej, najviac ma zaujali vibrujúce zrkadlá, celkom psycho, ale parádna vec. A na druhom poschodí bola výstava Jana Švankmajera, pekné úchylárny, ale moc zaujímavé. Bonus bol, že v nedeľu bol vstup do múzea zdarma. :) A popoludní som navštívila Olomouckú Zoo. O druhej som stihla komentované kŕmenie vlkov. Majú to tam moc pekné, vliezla som si aj za kozičkami do výbehu. :D Akurát výhliadkovú vežu som si odpustila. Mám strašnú svalovicu. A cestou späť do Olomouce som ešte navštívila baziliku na Svatom kopečku.

Zhrnuté, moc pekný víkend a Olomouc je nádherný. :) A tu nájdete môj záznam z garminov - Mattoni 1/2Maraton Olomouc.