Ako bolo na vode?

Úžasne! Už zisťujem kde a kedy by som mohla ísť znova. Dohromady nás bolo 15. Jeden raft a 5 kanoe. Dorazili sme už za tmy, stan sme postavili v pohode s čelovkou. Vybalili veci, prezliekli sa do teplého - v noci bola celkom zima. A zakotvili sme v hospode. Pilo sa a hrali sa karty. Mimochodom poznáte hru 6 bere?
Ráno po menšej kovbojke so stratenou kamarátky peňaženkou a mobilom, ktorá našťastie dopadla dobre (díky Honzo!), sme si o deviatej vyzdvihli lode. S kámoškou sme sa ako menej skúsené báli ísť spolu a rozdelili si nás chalani. Robila som háčika vpredu.
Hneď po vyplávaní nás čakal prvý jez - Jez Bílý Mlýn. Samozrejme sme sa urobili. :D V plániku písali, že prvý jez je preverovací., ale elán nám to nevzalo. Veci sme mali dobre priviazané, nič nám neuplávalo. A urobili sa tam aj tak skoro všetci. Ostatné dva jezy ten deň už sme zvládli. Slnko pražilo celý deň, takže krém bol nutnosťou.
Ľudí tam bolo fakt mraky, myslela som si, že to bude naprd. Nakoniec to bolo presne naopak. S každým sme sa zdravili, koštovali navzájom kto, čo vezie. Cestou sme sa zastavili aj na hrade Rožmberk. Do kempu Branná sme dorazili až okolo siedmej večer v dobrej nálade.

V kempe hrala živá hudba. Opäť sme ešte večer pokračovali v hospode. Dokonca som neumrela pred polnocou. :) Páči sa mi ako sú na vode ľudia družní a bavia sa v pohode. Tým, že v okolí nebolo moc svetelného šumu, bolo nádherne vidieť hviezdy. Pred tým, než som zaľahla, sme sa ešte pridali k nejakej skupinke kúsok od stanu k ohňu. Dostala som prezývku leginátor, lebo som mala iba legíny. Ale vraj si to môžem dovoliť nosiť. :D
Inak toto bolo asi prvé spanie v spacáku, kedy mi v noci nebola ani na chvíľu zima! Pritom mi prišlo, že je celkom chladno.
Ráno sme vyrazili asi okolo 10tej. Až po Český Krumlov sme sa scukli ešte s dvomi kanoe a nechali sme sa unášať a opaľovali sme sa. Takže pohodička, klídeček. Dali sme si aj poriadnu vodnú bitku! Štvrtý, piaty a šiesty jez sme zmákli v pohode. U siedmeho (Jez u Liry) som už na začiatku vedela, že sa zase urobíme! Jasné, že mi to vyšlo. Dokonca sme sa prevrátili tak blbo, že mi pod loďou zostala noha. Už som myslela, že to mám pomliaždené a neviem, čo všetko. Nakoniec tam nemám ani modrinu.
Zbytok sme už zase zvládli. Do cieľa sme dorazili pred šiestou. Trošku s nervami sme chytili posledný voľný priamy spoj do Prahy. V buse sme dopili posledné zbytky a skoro s dvojhodinovým meškaním sme dorazili na Opatov.

Skvelý zážitok a dúfam, že budúci rok budem môcť ísť znova. :)

Bežkyňa